Ako jeden človek zmení život.=46. časť (Vlado a Lucia? Čoo?)
"Nechce sa mi isť nikam." odvrkla Dominika a naďalej sedela na pohovke.
"Zlatko, poď. Musíte sa porozprávať."
"Nie nemám náladu." povedala a otočila sa mi chrbtom.
"Rony, môžeš na chvíľu?" opýtala sa ma Katka a išla som za ňou na chodbu.
"Maťa mi písala, že Vlado môže byť u Lucii. Vraj išla po ňom aj vtedy keď sme boli vonku."
"Skúsim niečo vymyslieť.
Nechala som Dominiku samu, nech si premyslí či pôjde von. Sadla som si k môjmu zlatíčku, prela som si hlavu o jeho rameno. Doteraz sa s Peťom rozprával o niečom nie moc dôležitom.
"Nechám vás." postavil sa a odišiel za Katkou, ktorá sa práve natierala opaľovacím krémom.
"Celý deň som ťa nevidel." posťažoval sa a pohladil ma po hlave.
"Viem, prepáč. Zvyšok dňa som tvoja." usmial sa a pobozkal ma na hlavu.
"Dominike je už lepšie?" opýtal sa. Som rada, že sa zaujíma a dobré vychádza s mojimi kamarátmi. Neviem ako by som riešila situáciu keby sa moc nemuseli.
"Nemyslím." pohladila som ho po stehne.
"Pôjdeme večer von?"
"Môžeme, neskúsil by si zavolať Lucii či nie je náhodou s Vladom?"
"Čo by robila s Vladom?" opýtal sa akoby vôbec nechápal na čo narážam.
"Čo asi?"
"Ona taka nie je. Nemyslím si, že by si s nim niečo začala."
"Ja si to myslím." odtiahla som sa od neho. "Stačilo, že sa mne vyhrážala."
"To nemôžeš porovnávať. Ona by si nezačala s niekym zadaným." Mala som opačný názor, ale nemienila som sa pohádať s ním len kvôli Lucii.
"Zavoláš jej?"
"Zavolám." vytiahol mobil a vytočil jej číslo. "Má vypnutý mobil."
Napokon sme s Katkou prehovorili Dominiku aby išla s nami von. Veľmi sa jej nechcelo, ale nedovolili sme jej trápiť sa a depkovať doma.
Pekne sa obliekla aj namaľovala. Veľmi jej to pristalo. Po ceste na nás vytrubovali auta a občas nejaký chalan sa otočil alebo zapískal. Pripadala som si ako Charlieho anjeli s Charliem, ktorým bol Peťo.
V podniku bolo málo ľudí, napriek tomu to tam už žilo. Baby sedeli v zadnej časti ako vždy. Prisadli sme si k ním. Vlastne tam bola len Majka, Maťa a Nika.
"Domi, ešte si smutná?" opýtala sa jej Maťa keď nám priniesli nápoje.
Iba mykla plecom. Napriek tomu, že vyzerala bohovsky náladu mala pod psa.
"Porozprávali ste sa?" opýtala sa po chvíli Nika. Kývla hlavou, že nie.
"Porozprávate sa. Neboj všetko bude v poriadku." odpila si Majka z nápoja a pokračovala: "Bol len opitý. To sa občas chalanom stane, keď majú v sebe alkohol. Vôbec nemyslia." snažila sa ju povzbudiť Majka.
"Ďakujem, že ma chcete povzbudiť, ale nezaslúžila som si to."
Všimla som si Sebyho ako stojí pri bare a objednáva si. Pribehla som k nemu a objala som ho okolo brucha. Privítali sme sa akoby sme sa večnosť nevideli. Podnik sa napĺňal ľudmi, ale Vlada nebolo vidno. Nemohla som sa sústrediť na nič iné len na to kedy sa ukáže.
"Ideš tancovať?" opýtal sa Seby, ale nečakal na moju reakciu a už ma ťahal tancovať. Tancovali sme na jednú z mojich obľúbených pesničiek.
Vbehla dnu. Pribehla k baru, oblečená akoby vyšla z bordelu. za ňou sa dovliekol Vlado značne opitý. Mal oblečenú košeľu, ktorú mal zapnutú len na dvoch gombíkoch. Z diaľky som to nevedela presne.
Naznačila som babám aby zabavili Dominiku. Po skončení pesničky vytiahol Seby tancovať Dominiku.
Ako naschvál išli tancovať aj oni dvaja. Začali sa na seba lepiť, chytali sa po celom tele. Všade kde sa len dalo. Správali sa akoby v miestnosti boli sami dvaja. Skoro mi zabehol džús s ktorého som sa práve napila. Strčili si jazyky do úst. Naplo ma.
Zbadala to Dominika. Priblížila sa k ním a dala mu facku.
"Ty si taký hajzel." začala kričať. "Ako si len mohol? Nechcem ťa už vidieť. Skončili sme. Dúfam, že budeš s touto chuderou šťastný a že ti dá to po čom túžiš." Rozbehla som smerom k východu. Utekala som za ňou. Nechcela som aby bola sama.
Snažila som sa ju objať, ale odstrčila ma.
"Nechaj ma! Chcem isť domov." povedala strašne nahnevane, vytiahla mobil a vytočila nejaké číslo.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.