Rony...


"O stretnutí s otcom som aj rozmýšľala. Vlastne sa mi o tom aj snívalo." porozprávala som mu o tých snoch čo sa mi snívali. O tých troch snoch čo sa mi za jednú noc snívali.
"Tak neviem ako to brať, ale nech už to bola náhoda, alebo len sen pomohlo mi to k rozhodnutiu. Aj keď mám trochu pochybnosti, ale už som ho stratila. Môžem ho len získať späť. Možno to bude pre niečo dobré. Chýba mi. Občas som chcela robiť také veci, čo robí otec zo svojimi deťmi. Chcela som chodiť na ryby, do lesa. Opravovať pokazený bicykel a rôzne technické veci, ktoré sme robili v detstve." zamyslela som sa na chvíľu."
"Môžem sa ťa niečo opýtať?"
"Jasné." odpovedal.
"Prečo si povedal ´Ja už tu šancu stretnúť sa s otcom mať nebudem.´?"
"Lebo môj otec zomrel, keď som bol ešte malý."
"To mi je ľúto." skočila som mu do rečí.
"Nemusí. ja si na neho nepamätám, len z toho čo mamina hovorila a z fotiek. Mal som len 3 roky, keď zomrel. Mal rakovinu kože." zamyslel sa. "Aj keď som vyrastal s maminým priateľom nebol to môj otec. Nikdy ním nebude. Vie to. prial by som si stretnúť s s ním aspoň raz na chvíľu. Porozprávať sa s ním ako chlap s chlapom. Chcel by som aby ma videl vyrastať. Už sa s nim nikdy nestretnem. Teda nie na tomto svete."
"Veríš v reinkarnáciu?" napadlo mi, že sa ho opýtam tak som sa ho opýtala.
"Život po smrti?" kývla som hlavou na súhlas. "Čo ja viem. Môže byť niečo viac, ale aj nemusí. Je to otázka za milión." uškrnul sa na mňa. Našťastie nálada mu neklesla.
"Tak ponúkam ten milión." uškrnula som sa pre zmenu ja a vyplazila na neho jazyk."
"Lákava ponuka. Mám ju prijať?" naťahoval ma.
"To je len a len na tebe."
"A čo ak odmietnem odpovedať ale výhru? Alebo oboje?"
"Tak to bude tvoja smola." zahrala som sa na urazenú a otočila som sa mu chrbtom.
"A ty veríš v reinkarnáciu?"
"Nepoviem ti." hrala som sa na urazenú, pritom mi úsmev pobehoval. Prekukol ma tak za trest ma šteklil. Nenechala som sa a vrhla som sa na neho aby som mu to vrátila. Viac sme sa pre tentokrát na túto temu nebavili.

"Poďte von, bude ohňostroj." vbehla bez zakopania do izby hostiteľka Maťa v značne dobrej nálade. Pozrela som sa na Seby a vytiahla som ho na nohy.
Ohňostroj bol skromný, ale pekný. Nemohli sme vystrájať ako na Silvestra.

"Dobre ráno láska." privítal ma Seby, ktorý vedľa mňa ležal len v trenkách a ja len v podprsenke a nohavičkách. Poobzerala som sa po izbe aby som sa zorientovala, že kde som a v akej posteli som to spala. Bola to Tiborova posteľ a Tiborova izba. Odzdravila som ho na privítanie a pobozkali sme sa.
"Myslíš, že už sú hore?" opýtala som sa po chvíli.
"Maťa s Tomim sú. Peťo s Katkou sa vrátili domov už včera po ohňostroji a ostatný ešte dospávajú."
Obliekli sme sa a zišli po tichu do kuchyne kde už sedeli Tomáš s Maťkou a konzumovali raňajky.

"Pôjdete s nami zajtra do ZOO?" opýtal sa Tomáš, keď som si nalievala pohár studeného mlieka do hrnčeka.
"Jasné." povedala som radostne a ani nečakala Sebyho odpoveď. Dohodli sme sa na podrobnostiach výletu a vybrala som sa domov. Sebynko išiel so mnou.

Po ceste ku mne som sa opýtala Sebyho ešte na otca, či niekedy chodí za ním. Na cintorín. Odpovedal, že sa snaží chodiť aspoň raz za týždeň, niekedy aj častejšie.
"Nechcela by si isť niekedy so mnou?" opýtal sa ma. Súhlasila som. "Bola by som poctená." povedala som. Opätoval mi odpoveď žmurknutím.
"Tak dnes večer mám prísť?" opýtala som sa ho pre istotu.
"Jasné, veď včera sme sa o tom rozprávali." povedal to akoby som zabudla. Opýtala som sa, či mám aj niečo priniesť zo sebou. Aby som neprišla na prázdno ako posledný žobrák.
"Nie nemusíš." bola jeho odpoveď. "Máme všetko čo potebujeme."
"Tak som to nemyslela."
"Ja viem ako si to myslela miláčik." pobozkal ma letmo na pery. "Nemusíš si robiť starosti." dodal. Rozlúčili sme sa a každý išiel svojou cestou.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
katuska8808  7. 7. 2011 13:56
tak to som zvedavá na pokračovanie
Napíš svoj komentár