Chcela som ochutnať ako chutia jeho pery. Keď sme boli deti nebolo to také. Také príťažlivé ako teraz. Neprežívala som to tak. Nemala som vtedy zakázané ochutnať jeho. Pery, jazyk. Ale teraz ma to lákalo. Tak strašne, že som nemohla odolať. Rovnako sme sa rozlúčili aj keď mi prišiel vlak. Otvoril mi dvere, a ja som do vlaku naskočila. Musela som si usporiadať myšlienky, dojmy, pocity, spomienky.
Rony...
Chvíľu sme ešte s Jankou sedeli, potom ma poslala za Sebym pozrieť sa či Maty-tak volajú malého Matúška- dozvedela som sa pri večeri.
Vedela som, že sa chce len ukľudniť, takže som išla po schodoch na poschodie. Prízemie ako som si všimla bolo určené skôr pre spoločnosť, keďže tam bola kuchyňa, jedáleň, obývacia časť a toaleta. Možno aj nejaká iná miestnosť, ale nebudem predsa ňurať po dome hneď v prvý deň návštevy. Schody ladili s podlahou na prízemí aj na poschodí. Vlastne boli drevené, ale farebnosťou ladili. Steny boli krémovej farby a na nich boli povešané fotografie v rámikoch z rôznych akcií, narodeninových osláv, dovoleniek a rôzny ľudia.
Matyho izby bola hneď oproti schodisku. Zistila som to automaticky, pretože iba z tej izby presvitalo svetlo. Opatrne som otvorila dvere, lebo som nemala tušenie či Maty spí alebo nie. Nechcela som byť ja tá, ktorá zobudí malé dieťa. Nakukla som dnu a všimla si, že Maty spinká. Seby sedel na pohovke vedľa postele a pozeral na spiaceho anjelika. Tak presne vyzeral v tom momente Maty s jeho rozpustenými vláskami. V ruke držal knižku o Ferdovi mravcovi, tak som sa dovtípila, že si čítali o ňom. Ani som poriadne nevstúpila do izby. Iba som si prezrela letmo detskú izbičku a dala pokyn Sebymu aby išiel ku mne. Odložil knihu na stôl a vyšli sme po tichu z izby a viedol ma do nejakej miestnosti. Bola to jeho izba.
"Tak toto je tvoja premiéra. Oficiálne si prvýkrát v mojej izbe." ukázal na priestor pred sebou a vyzeral byť šťastný aj z takejto maličkosti. Nebola to veľká izba, ale zato útulne zariadená. Niesla sa v športovom štýle. Na stenách mu vyseli plagáty rôznych futbalových idolov. Okrem iných tam vysel aj plagat môjho otca. Pri tom pohľade mi zovrelo srdce. ostala som očami visieť na tom plagáte.
"No okrem iných, aj tvoj otec je mojím vzorom." prehodil a ťahal ma k posteli, na ktorú sme si sadli.
"O čom ste klebetili s mamou?" opýtal sa zo zvedavosti.
"Len tak o všetkom čo prišlo na jazyk." usmiala som sa provokatívne na neho. "Ukazovala mi fotky tvojho otca. Bol naozaj sympatický fešák." Túto tému som zrejme nemala rozberať lebo na očiach sa mu mihla bolesť, smútok a slzy.
"Prepáč, ja nechcela som." podišla som k nemu a zotrela mu rukou slzu z líca.
"To je v poriadku.“ Pokúsil sa o úsmev, ale neuverila som mu ho. "Vieš keď som s tebou tak proste nedokážem byť taký silný akým by som chcel byť."
"To je v poriadku." pozrel sa na mňa takým pohľadom, akým mi naznačoval, že mi neverí. "Naozaj kedykoľvek sa budeš chcieť vyrozprávať alebo čokoľvek. Som tu pre teba." objala som ho a uistila, že budem pri ňom nech sa bude diať čokoľvek. Teraz aj stále.
"Fíha, ty počúvaš Linkin park?" začudovala som sa pri pohľade na CDčka. Nemala som tušenia čo vlastne môj chalan počúva. Vlastne uvedomila som si, že o ňom viem strašne málo informácií. "Musím to zmeniť."-povedala som si v duchu. Prešla som očami aj po ostatných CDčkach, ktoré boli v tom stojane. Sipmle plan, Sum 41, Green day, kabát, Desmod, Termopolis, Ine kafé, Avril Lavigne, Pink, Eminem...
"Ty o mne nevieš ešte strašne veľa vecí." pristúpil ku mne a objal ma zo zadu. Hlavu si oprel na moju.
"Čo si pustíme?" opýtal sa ma pozerajúc na komu CDčiek jeho obľúbených skupín.
"Neviem." mykla som plecom. "Vyber ty. Moc sa v týchto skupinách nevyznám."
"Tak ti pustím nový album od Sipmle plan." vytiahol Cdčko a vložil ho do Wifi veži. "Možno sa ti budú páčiť. Počúvala si niekedy tieto skupiny?"
"Pravdu? Od Linkin park poznám len Numb a By Myself, od Simple plan-Perfect, Untitled a I miss you. Na Avril som fičala ako mala. Neskutočne sa mi páčil ten jej štýl. Hnedé vlasy, čierna ceruzka na oči, v partii zo samými chalanmi. To bola super Avril. Teraz ako blondína mi moc nesadla, ale tak Girlfriend je fajn pesnička, hlavne videoklip sa mi páči." usadili sme sa na posteli. Oprela som si hlavu o Sebyho hruď a ten sa mi pohrával z vlasmi. "Ale ani ta pesnička Alice k filmu Alica v krajine zázrakov nie je škaredá. A ostatné Sum 41 mi ešte niečo hovorí, taktiež aj Green Day a ešte aj tie slovenské. Ale ja som voľakedy fičať Good Charlotte."
"A na akej hudbe si vyrastala?" musela som sa zamyslieť, lebo akosi mi nešli žiadný speváci na um.
"Tak ako som spomínala na starej Avril, potom H16, Rytmus, Desmod, Eminem, Akon, Timberlake, Good Charlotte, Elan, Vondráčková."
"Čo? Na Helene?" začal sa smiať.
"Nie Lucke."
"To je kto?"
"Nepoznáš Lucku Vondračkovú?"
"Nie nič mi to meno nehovorí."
"Kde žiješ? Veď Helena je jej tetka. Síce sú pohádné, ale budiš a pred nejakým časom sa vydala za nejakého športovca." oboznámila som ho.
"No super. Tak to som nevedel." zachechtal sa.
"Nevadí, teraz to už vieš." usmiala som sa na neho. "Ale určte ju poznáš zo snowborďákov."
"No tých som pred pár rokmi videl, aj Rafťákov a taktiež Gympl."
"No to je síce milé, ale Lucka hrala len v Snowborďákoch."
"Ale ty dvaja typkovia v tých troch."
"No hej Jiří Mádl hrá teraz aj v Peřine.... Český film." objasnila som.
"Čo hrdličky, o čom sa rozprávate?" vo dverách sa objavila Janka. Posadila som sa a rukami sa opierala o posteľ. Na hodinách ukazovala ručička pár minút po polnoci. Ani sa to nezdalo.
"Mala by som ísť." povedala som.
"Nemusíš. Teda aby sa o teba mamina nebála. Vie kde si? Nemala by som jej zavolať, že si v poriadku?"
"Nie netreba. Mamina nie je doma. Je niekde v zahraničí. V robote." vysvetlila som.
"Dobre tak sa bavte teda." usmiala sa na nás." A som rada, že som ťa spoznala Rony. Môžeš chodiť k nám častejšie aj Maty sa poteší. Dobrú noc." kývla nám na pozdrav, otočila sa na odchod a zavrela za sebou dvere.
"Mala by som už ísť." pozrela som sa na Sebyho, ktorý stále ležal na posteli, v rovnakej polohe.
"Ešte nechoď." potiahol ma za ruku, vrazila som čelom o jeho čelo. Bol to taký dutý, bolestivý zásah.
"Ááááu." zjojkli sme obaja. "Pôjdem už. veď je už po polnoci a zajtra ideme do tej zoologickej, tak chcem byť vyspinkaná."
"Tak dobre teda, ale idem ťa odprevadiť." zobrala som si kabelku a zišli sme potichu po schodoch na prízemie.
"Nemusíš isť so mnou."
"Čo keď sa ti niečo po ceste stane? Neodpustil by som si to."
"Čo také by sa mi mohlo stať?"
"Nikdy nevieš." Viac neriešil, obul sa, schmatol kľúče a išli sme držiac sa za ruky.
"Čo povieš na Simple plan?"
"Celkom dobrá hudba to je. Nemáš náhodou nejaké ich pesničky v mobile?"
"Mám, ale mobil tu nemám." zastavili sme až pri mojom dome. Lúčenie nám trvalo ako vždy nehorázne dlho, ale ani najmenej mi to nevadilo.
Po vstupe do domu ma prekvapilo ticho, ktoré tu vládlo. Nikdy nikoho iba na botniku odkaz od Peťa a Šimona, že sú vonku.
"Fajn." povedala som si nahlas. vyšla som do izby. Odmaľovala som sa, hlavne oči a hodila som sa do postele. "Teraz sa potrebujem poriadne vyspať." povedala som si a na mieste som zaspala.
@luna13 y @katuska8808 už nemusíte protestovať
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
luna13
12. 7.júla 2011 00:40
juhúúúú protest sa odkladá na neurčito
Napíš svoj komentár