Ako jeden človek zmení život.=70. časť (Prekazená grilovačka a pravda o Lukášovi)

Zoologickú záhradu sme prešli po piatich hodinách s dlhými prestávkami. Boli to zábavné hodiny v Bratislavskej Zoo. Urobili sme asi azda milión fotiek, ktoré zajtra ako Maťka povedala skončia na fejsbuku. Snažila som sa preto netváriť vulgárne. Teda na fotkách. Nehádzala som ani fuuny ksichtíky aby tie fotky v mojom prípade boli k svetu. Po odchode zo ZOO sme sa zastavili u Vandy na záhrade. Volala mi ohľadne toho, že sa jej Dominika ozvala. Vraj sa ma skvelo, všetkých nás pozdravuje a čoskoro sa vrátia a príde nás pozrieť. Bola som rada, že sa aspoň niekomu ozvala. Začula som, že je v pozadí počuť hudbu tak som sa opýtala, kde je. Vraj na záhrade pri ceste na Devín z rodinou grilujú a máme prísť. To nebolo len pozvanie, ale aj rozkaz. Tak sme poslúchli a prišli sme.

Našťastie tam bol aj Miro, ktorý nám sľúbil skvelý guláš.
"Je to ten najlepší guláš, aký som kedy jedla:" pochválila kuchárov, ktorými boli Vandin a Mirov otec a ich strýko Nika.

"Čo ti je?" opýtal sa ma Kamil, ktorý si prišiel ku mne na schody prisadnúť.
"Nič." odvetila som jednoslovne.
"Nekecaj vidím, že ti niečo je." štuchol jemne do mňa.
"Naozaj mi nič nie je." snažila som sa presvedčiť dlhoročného kamaráta, ale nenechal sa oklamať falošným úsmevom.
"Tak von s tým."
"Trápi ma Katka." pozrela som sa smerom kde sedí. "Včera sa stretla s Lukym a bojím sa o ňu." vyklopil som pravdu.
"S Lukym, s tým Lukym?"
"Áno, s ním." Vždy sme Katke hovorili, že Luky nie je taký ako vyzerá byť. Lenže ona ho videla príliš zidealizované. Bol pre ňu príliš dokonalý aby si pripustila, že to tak nemusí byť.
"Natlačil jej kaleráby do hlavy. O jeho odchode. vraj jeho mama sa musela presťahovať kvôli práci do iného mesta, ale veď to je blbosť. Koľkí rodičia cestujú za prácou a nesťahujú sa? Bože ja toho Lukáša zabijem! Zbytočne ju klame.Viem, že sa na neho namotá ako pred tým. Potom bez slova zdrhne z jej života a čo nám ostane? Kôpka nešťastia. Nechcem ju vidieť kvôli tomu blbkovi smutnú. Nechcem aby zas ušiel z jej života ako to urobil už miliónkrát." posťažovala som sa Kamilovy, ktorý ma pozorne počúval.
"Ale prečo? Čo od nej chce?" opýtal sa, keď sa dostal ku slovu.
"Neviem a to ma trápi ešte viac. Veď vieš kvôli čomu sa musel naozaj presťahovať?" opýtala som sa ho pre istotu.
"Viem. Všetci o tom vedia aj ona." kývol hlavou na Katku. "Ale nechce si to pripustiť. Možno už je čistý."
"Prosím ťa. Sám tomu neveríš."
"Ale čo ak. Sú to už dva roky čo sme o ňom nič nepočuli. Možno sa z toho dostal. Možno sa spamätal.
"Kamil neklam sám seba." napomenula som ho. "Poznáš ho. On sa z toho nikdy nedostane."
"Dobre zlato, potom ešte pokecáme. Idem sa trochu povenovať Majke aby nepovedala, že ju zanedbávam." potľapkal ma po pleci a podišiel k svojej milovanej. Od garden párty, ktorú som pred časom organizovala tvoria títo dvaja ľudia pár. Sú spolu zlatý a perfektne sa k sebe hodia.


"Čo to má znamenať?" rozkričal sa Peťo vychádzajúc zo záhradnej chatky s Katkinym mobilom v ruke. "Ďakujem zlato za krásny včerajšok navždy tvoj Luky." prečítal sms, ktorú jej napísal Lukáš.
"To-to."
"No čo? Bola si sním. Prečo si mi to nepovedala? Veď je to tvoj kamarát z detstva alebo aj niečo viac?
"Takto som nechcela aby si sa to dozvedel." vytrhla mu mobil z ruky a išli na koniec záhrady, ale aj tak sme ich všetci počuli. "Nie teraz." kričala aj Katka.
"Mala si s nim niečo?" opýtal sa úplne rozzúrený. Mlčala. Nič nepovedala. Nepriznala sa, ale ani neklamala, len bola ticho. Pozerala som na nich ako sa hádajú, kvôli jednej blbej smske.
"Beriem to ako áno." otočil sa a išiel smerom ku bráne.


"Prepáčte, nechcel som vám pokaziť opekačku." povedal smerom k Vandinej rodine, ktorá celý čas bola ticho a počúvala čo sa deje. Nikto nič nechápal, každý sa cez seba pýtal, že čo sa deje, čo sa robí.
Šimon sa rozbehol za Peťom a ja za Katkou. Sedela už na tráve a slzy jej tiekli prúdom.
"Moja, tíško." snažila som sa ju utíšiť. "To bude dobré." viem je to otrepaná fráza, ale myslela som ju vážne. "Vysvetlím mu to. Neboj sa. On to pochopí." snažila som sa ukľudniť ju.
"Mala by si ísť, aby ste to stihli." prišla ma vystriedať Vanda s upozornením.
"Postaraj sa mi o ňu." povedala som a rozlúčila som sa s nimi. Aj s Mirkom a jeho rodinou, ktorej som sa za Peťa a Katku ospravedlnila a rozbehla som sa k zástavke, pri ktorej už stál autobus a čakal na mňa. Peťo sedel sám v zadnej časti autobusu.
"Idem za ním." povedala som Šimonovi.
"Chce byť sám. Nechaj ho. Potom sa s ním porozprávaš. Potrebuje to spracovať." dala som na jeho slová a prisadla som si k Sebymu, ktorý mi držal voľné miesto vedľa seba.

Tak isto ako aj v autobuse aj vo vlaku s odsadol Peťo na druhú stranu vagóna ako my ostatný. Nechcel sa s nikým rozprávať.
"Idem za ním. Nemôžem sa na neho pozerať ako trpí." povedala som Sebymu, ktorý ma zachytil za ruku, ayb som za nim neišla. Pustil ma. Prisadla som s k Peťovi.Pohladila som ho po nohe.
"Ty si o tom vedela?" vyštekol na mňa.
"O tom, že bola s Lukym?" prikývol.
"Prečo, prečo mi to nepovedala? A prečo si mi ty o tom nepovedala? Myslel som si, že si hovoríme všetko." hlas mu klesal až šepkal.
"Lebo som sľúbila, že budem mlčať."
"Čo bolo medzi nimi? Čo sa stalo?"
"Netráp sa tým. Lukáš je teda aspoň podľa posledných informácií s pred dvoch rokov čo mám. Vyliečený. Lenže predsa dva roky sú dva roky. Je to dlhá doba. "
"Liečil? Ale na čo?"
"Jáj, no drogoval. Feťak je, teda bol. neviem či je úplne vyliečený."
"A to si dovolila Katke ísť za bývalým feťakom? Čo keby jej niečo urobil?"
"Z určitosťou viem potvrdiť, že by jej nikdy neublížil teda nie fyzicky. Psychicky ju pre rokmi zničil, ale nepoložil by na ňu ruku ani v najväčšom amoku." obraňovala som ho. Musela som lebo som vedela, že by jej fyzicky neublížil. zažili sme s nim veľa vecí. Zažili sme ho v rôznych stavoch, náladách a vedela som, že by jej nikdy nijak neublížil.
"Vieš spoznali sme ho ešte ako deti na dennom tábore. Vtedy bol populárny medzi deckami. Katka sa na neho hneď namotala. Vlastne mi všetci sme boli akoby zhypnotizovaní, lenže nás ostatných to po čase prešlo. Ju nie. Po prázdninách sa v triede objavil nový chlapec. Lukáš. Katka bola na ňom závislá. Leda lipla na ňom. Boli ako spriaznene duše, ktoré sa našli. Dopĺňali sa vo všetkom. Mali rovnaké názory. Proste ako by boli jeden človek, jedna duša. Stali sa neodlučiteľnými kamarátmi. Ich puto bolo o tisíckrát silnejšie ako to naše. Preto sa na čas aj natrhlo. Už nepotrebovala ná. Mňa, Dominiku a ostatných. Stačil jej Lukáš. Už sme nechodili von piati, ale traja a dvaja. Všimli si to aj ostatný, ale nikto tomu neprikladal veľkú váhu. Neskôr ju zoznámil zo svojimi ako to nazývala partiou. Boli to ty najväčší gangstri z tej časti Blavy. Robili zle, všade, vždy a všetkým. Pili, fajčili, hulili, bili sa, nadávali. Bola to spodina. Piati chalani a Katka. Neskôr sme sa dozvedeli, že okrem cigariet fajčí aj trávu. Bola ako oni. Už nepotrebovala nikoho len nich. Keď sme to zistili, snažili sme sa vytiahnuť ju z ich parite, ale nedali si ju. Potom si z Lukašom začala. Nikdy to nebol naozajstný vzťah, predsa tam išlo o niečo iné. O drogy. Bola tým vhodným človekom u ktorej mohli nechať drogy. A ona hlúpa im ich čekovala. lenže odrazu Lukáš zmizol a neskôr aj jeho kamaráti. Ostala sama, ale nemohli sme sa na ňu pozerať, ako nízko klesla. Chcela som ju dostať hore. Na nohy. Trvalo dlho, no dostali sme ju z toho." na chvíľu som sa odmlčala aby som sa nadýchla. "A včera sa s ním stretla. zasa. Nechcela som ju pustiť, ale ak si niečo zaumieni tak to aj dosiahne. Ale ľúbi teba o tom nemusíš pochybovať. Lenže potrebuje vedieť na čom je. Teda s Lukášom, chcela zistiť, či k nemu niečo cíti.
"A cíti?" prerušil ma otázkou.
Akurát sme vošli do stanice Pezinok, keď som si všimla nastupovať do vlaku Lukáša.
"Nevie, ale pobozkal ju."

"Nie, nie Lukáš nechoď sem." hovorila som si v duchu,a by neurobil tu hlúposť. Otvoril dvere a vošiel. zastavil sa až pri mne.
"Veronika si to ty?"
"Lukáš." oslovila som ho menom. Bola som prekvapená, že si ma pamätá. Vyzeral inak. Mužnejšie, silnejšie, zdravšie a dokonca aj krajšie.
"To je on?" opýtal sa ma Peťo. Prechádzala som pohľadom raz na Lukáša potom na Peťa. Kývla som hlavou, že áno. No to som nemala robiť. Peťo sa postavil a vrazil mu päsťou. Lukáš zletel na vedľajšie sedlanky.
"Tak toto je za to, aby si si dla ruky preč od Katky!" Postavila som sa zároveň s Lukášom.
"Toto si si presral." Nie naschvál som sa mu postavila do rany a vrazil mi. Z celej sily a päsťou. Odhodila ma to na Peťa, ktorý ma zadržal. Dobehol k nám Seby aby ma obránil. Celý vagón nás sledoval. Vošli sme vlakom do našej stanici a museli sme vystúpiť.

Cítila som na mieste medzi okom a lícom nehoráznu bolesť. Chytila som sa za poranenú časť,a le našťastie mi krv netiekla.



***
venované všetkým fans o týždeň sa vidíme a čítame

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu