Katka...

"Si ty normálny? Ako si si dovolil dať Lukymu päsťou do tváre?" vyštekla Katka na Peťa a začala ho mlátiť päsťou do hrude. Dozvedela sa od Kamila,- že Peťo vrazil jej milovanému Lukymu- ktorému volala Majka hneď v ten večer ako Peťo vrazil Lukymu do tváre a následne on mne. Z čoho mi na tvári vznikla veľká fialovo-modra modrina. Mňa si ani nevšímala a to som sedela v miestnosti.
"Ukľudni sa láskavo!" odsotil ju od seba.
"Čo si si to dovolil?" kričala ďalej na môjho bratranca.
"Šibe ti?" zhúkol už aj Peťo na ňu. "Obraňuješ toho feťaka? Veď mohol Rony vážne ublížiť."
"Rony, čo s ňou? Teraz riešime to, že si udrel môjho Lukyho."
"Takže tvojho Lukyho. Ešte pred pár dňami to bol len kamarát z detstva a dnes je to tvoj Luky? Tak si bež za nim a nevrieskaj na mňa." už hučal keď to hovoril. Pochopitelne, že ho vytočilo Katkyne správanie.
"Aj pôjdem, ale nechápem ako môžeš byť takýto."
"Budiš, nestrácaj čas Lukáš ťa už určite čaká s otvorenou náručou. Len nezabudni potom smútiť, keď ťa zas odjebe." už začal používať nadávky.
"Nikdy ma neopustil." povedala tichším tónom hlasu.

Pokračovali v hádke, tak som opustila miestnosť a išla za Šimonom, ktorý si balil veci na odchod.
"Už ideš?" vošla som bez klopania do izby.
"No, musím." mykol plecom. "Už som tu aj tak dlho."
"Mám ti pomôcť?" ponúkla som sa.
"Nemusíš. Čo modrina bolí?" Chytila som sa za poranené miesto a ucítila ešte väčšiu pálivú bolesť. Kývla som, že áno. Bez slov ma objal. Tak sme zotrvali chvíľu.
"Nezabudneš na mňa?" opýtala som sa a slza mi stiekla po líci.
"Nikdy." žmurkol na mňa a venoval mi milý úsmev.


"Idem s tebou." vošiel Peťo do izby.
"Kam?" nechápavo sa opýtal Šimon a tiež som pridala spýtavy pohľad venovaný Peťovi.
"Domov."
"Čooo?" zhíkla som. "To nemyslíš vážne?!"
"Myslím. Nemám tu už prečo byť."
"Ale..."
"Prepáč Rony, mrzí ma to, ale Katka..."
"Chceš utiecť pred prvým problémom?"
"Nie, ale čo tu budem? Trápiť sa môžem aj doma."
"Nepustím ťa." povedala som vážne.
"Rony ma pravdu nikam nejdeš." povedal rázne Šimon.
"Vy ste s proti mne spikli?" opýtal sa Peťo.
"Áno. Nepustím ťa nikam. Katka je len... Bože Peťo veď som ti to vysvetľovala. Ona na ňom lipne, vždy na ňom lipla, ale ľúbi ťa. Nikdy nebola taka šťastná."
"Lenže ona sa zástava jeho." povedal zúfalo.
"Lebo je sám, kebyže sme na jeho strane správa sa inak."


"Musim sa s tebou porozpravat." Prišla mi od Katky esemeska o dva dni, keď Šimon odišiel domov.
"Vies kde byvam." Odpísala som jej.

Prišla na večer. Doviezol ju Miro s Vandou, ktorý nám prišli oznámiť, že Dominika sa vrátila.
Sedela som doma v obývačke zo Sebym a sledovali sme seriál Dva a pol chlapa.
Seby išiel s Vandou a Mirom do Bosorky a nás nechali samé.

Usadili sme sa v obývačke a Katka začala hovoriť.
"Peťo, kde je?"
"Prišla si aby si sa toto opýtala?" opýtala som sa uštipačne.
"Nie, len prepáč. Za to ako som sa správala. Prepáč, ze som si nevšímala teba a že som kričala na Peťa." ospravedlňovala sa.
"To by si sa mala jemu ospravedlniť nie mne."
"Viem, ale nemám odvahu mu zavolať." priznala sa.
"Tak choď za nim." poradila som. Žmolila si prsty druhou rukou. Taká nervózna bola.
"A kde je?"
"V Bosorke."
"Potom tam pôjdem, len chcem ti niečo povedať."
Začala hovoriť o Lukášovi, že sa s nim ešte v ten večer čo nakričala na Peťa stretla a že jej povedal, že to stretnutie na korčuliach bola chyba. Vraj mám ostať zo svojim chlapcom a navždy na neho zabudnúť. Pozerala som na neho ako blbá. Nevedela som čo povedať a čo urobiť. Povedal mi, že ma len využíval, že ma nikdy nemal skutočne rád, že to bolo len kvôli drogám. Že ma vlastne nenenávidí a už viac nechce vidieť." povedala a slzy sa jej hrnuli po líciach. Pevne som ju objala. A povedala som, že je to blbosť, že všetci naokolo vedeli a videli, že sa ľúbili navzájom, že ju využíval, ale bola zaslepená jeho láskou. Dlho sme sa ešte o tejto veci rozprávali. Pred pol nocou sa vybrala do Bosorky za Peťom. Volala aj mňa, ale necítila som sa dobre. Predsa ten monokel pod okom nejde zakryť ani make-upom, tak som sa rozhodla, tráviť čas v okolí domu.



***
po týždni je tu pokračovanie, dúfam, že nesklame

 Blog
Komentuj
 fotka
katuska8808  21. 7. 2011 22:35
nie, nesklame
 fotka
luna13  21. 7. 2011 23:06
nesklamalo
Napíš svoj komentár