Lúčenie s Dávidom bolo oveľa ťažšie než som si myslela. Za ten čas som si na neho neskutočne zvykla. Dávid je super chalan a dokonca aj mamine pripadá byť sympatický. Vraj je to mladý a pekný muž. Zoznámil ma zo svojím otcom, ktorý je spolumajiteľom hotela, v ktorom sme boli ubytovaný. Povedal mi to až posledný deň pobytu. Keby mi to nebol povedal, ani by som neverila. Jeho otca som stretávala niekoľkokrát denne v priestoroch hotela, ale nepripadal mi byť ako spolumajiteľ. Chodil oblečený ako, ktorýkoľvek iný hostia. Kraťase, šlapky a tričko. Občas šiltovku. Dokonca by som mu netypovala ani tridsať rokov a jemu vraj ťahá na štyridsiatku.
"Vieš ako som ti povedal, že raz ti poviem ako som sa sem dostal. Je ten správny čas." vyrozprával mi ako to vlastne je. "Chcel som ti to už včera povedať, ale nedostali sme sa k tomu. Žil som tu. Keď som mal nastúpiť do školy odišiel som s mamou do Čiech a prázdniny som trávil tu."
"Nechcem byť zvedavá, ale ako sa tvoj otec dostal k tomu, že je spolumajiteľ hotela?" opýtala som sa.
"Môj otec zdedil tento hotel spolu s mojím strýkom. Lenže jeho podnikanie nezaujíma tak sem chodí len cez leto. No a mňa nebaví pofľakovať sa len tak tu, tak tu aj brigádujem. Platené je celkom slušne, takže peniažky mám." chvíľu sa pozastavil a pokračoval: "Môj otec zdedil po svojom totiž tento hotel. Teda je spolumajiteľ s mojim strýkom. A keďže ma nebaví len tak sa pofľakovať tak toto je moja brigáda. A môžem spoznávať nových ludi." Usmial sa na mňa tým jeho krásnym úsmevom.
Rozprávali sme sa ešte dlho.
Sľúb mi, že sa ešte niekedy stretneme."
"Sľúbiť ti to nemôžem, ale fejsbuk na seba mame tak môžeme ľahšie udržiavateľ kontakt." Potešilo ma to.
Cesta nebola tak dlha ako sme cestovali sem. Aspoň tak sa mi to zdalo. Celu cestu som v pokoji prespala, čomu som bola rada.
Hneď po príchode sa, ale moja dobra nálada zmenila na depku. Všetko v izbe mi pripomenulo tu udalosť spred dovolenky. Fotky, plyšáky, tričko, srdiečko, vankúš, kľúčenka, náramok, okuliare. Všetko. Dokonca aj parfém a sprcháč, ktorý som si na dovolenku nevzala a teraz viem prečo. Hodila som kufor do rohu izby a usadila som sa na posteli.
"Musím to tu zmeniť." povedala som si pre seba. Vzala som spod postele veľkú krabicu, do ktorej si odkladám veci na pamiatku.
Všetko čo len kúskom pripomínalo Vlada a náš vzťah som hneď vložila do krabice. Plyšáky sa tam nezmestili tak som ich len odložila pod postel.
"Nebudem sa kvôli tebe trápiť." Povedala som fotke, na ktorej som bola s Vladkom po prvom stretnutí. Vložila som ju do krabice. A vložila ju pod postel.
"Vandus zlatino, mozes prist?" Napísala som Vande sms. Odpísala, že o chvíľu tu je. Nemusela som dlho čakať. Bola u mňa do pol hodiny. Otvorila jej mamina, tak vbehla do mojej izby. Vyobjímali sme sa akoby sme sa stretli po sto rokoch.
Usadili sme sa na mojej veľkej manželskej posteli.
"Niečo pre teba mám." Pohrabala som sa v kabelke a vylovila z nej malú krabičku.
"Čo to je?" Opýtala sa zvedavo.
"Pozri sa a uvidíš."
Otvorila krabičku a od prekvapenia otvorila ústa.
"Ježiiiiiiiiiš Domi, to si nemuseela. Ďakujeeeeem." Zvýskla od radosti a objala ma.
"Viem, že som nemusela len som chcela." milo som sa usmiala.
"No čo ako bolo? Som zvedavá. Zbalila si nejakého Chorváta?"
"Aj áno aj nie." mykla som plecami a šibalsky sa usmiala. V poslednej dobe sa takto hlúpo usmievam.
"Tak ako?" očividne nechápala.
"Spoznala som tam jedného fajn chalana."
"Supeeer a ako vyzerá?" začala byť hneď zvedavá.
"Nechaj ma hovoriť a dozvieš sa. Je to Čech, ale cez leto chodí do Chorvátska, kde jeho otec vlastni hotel a v ňom aj brigáduje. Teda nemusí, ale vraj je to skvelo platené a aspoň sa nenudí."
"Waaaaw." Opísala som ako vyzerá. "By si ani neverila. Neskutočne božsky je." Zasnívala som sa. "Naozaj je David sexi, len škoda, že je v Chorvátsku a je z Prahy." úsmev mi kúlinček klesol.
"To nevadí a hovor ďalej. Je medzi vami niečo?"
"Myslím, že je to len dovolenková story, ale pridal si ma k priateľom na fb, tak idem pozrieť či mi poslal tu žiadosť. A môžem ti ho hneď aj ukázať."
Zapla som počítač a čakala kým sa naštartuje.
"Tak skvelo bozkáva, neskutočne." zasnívala som sa znovu, prebleskla som momentami, ktoré som strávila s Dávidom.
Prihlásila som sa na facebook a potvrdila som žiadosť od "Proste jenom David."
"To je on. Čo povieš?" Jej reakcia ma pobavila.
Otvorila ústa, vypleštila oči a len čumela na jeho fotku. Bol tam len v tyrkysových plavkách, s holou opálenou hruďou.
"Si robíš srandu?" neverila mi, že je to on.
"Nie nerobím."
"On nie je božsky..On je dokonalý." zavzdychala Vanduška. Neudržala som sa a vyprskla do smiechu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár