Vyjasnili sme si medzi sebou ako to vlastne je. Dohodli sme sa, že ostaneme kamarátmi zatiaľ. Musela som mu vyrozprávať čo cítim. Teda nemusela, ale chcela som aby to vedel. Veď predsa úprimnosť nadovšetko. Tak sa tomu hovorí. Na miesto v tribúne sme prišli chvíľu pred polčasom. Zatiaľ bol stav zápasu Slovensko - Chorvátsko 2:1.
Cez polčas sme si zašli do bufetu. Od rána som nič nezjedla. Aj smädná som ostala. Išli sme s Dávidom vedľa seba bok po boku.
Pred bufetom bolo veľa ľudí ako sme očakávali. Či už Slovenský fanúšikovia alebo tí Chorvatský.
Medzitým.....
Katka...
"Rony ideš so mnou do bufetu?" opýtala som sa Rony. Bez odpovede vstala a išli sme smerom k bufetu. Bolo tam veľa ľudí. "Dúfam, že pred začiatkom druhého polčasu to stihneme." usmiala sa na mňa.
"Neboj. Veď bufetárky sú šikovné." povzbudila som ju. A pochválila pani bufetárky. Naozaj sú to šikovné ženské. Robia ako roboti. Teda cez prestávky. Lebo veď cez zápasy sú fanúšikovia na tribúne a veselo fandia týmu.
"Počuj nie je to tam vpredu Domča?" drgla som do Rony a ukázala som na dievča v čiernych rifliach a bielom tričku.
"Myslíš našu Dominiku?" opýtala sa.
"Áno našu. Je to ona, že? Ale s kým to je? Toho chalana nepoznám. Ty ho poznáš?" opýtala som sa jej. Rad sa postupne zmenšoval.
"Neviem." odpovedala a mykla plecom. Po chvíli prešla okolo nás bez povšimnutia. Iba sa usmievala a niečo hovorila svojmu partnerovi.
"Dominika." oslovila som ju. Otočila sa, ale ostala prekvapene stáť. "Ahoj, prečo si sa neozvala?" vydala som zo seba.
Otočila sa ku nám celým telom. Pozerala raz na mňa raz na Rony a jej kamarát tiež.
"No len.. Nemala som čas." povedala. Netvárila sa nijako.
"Aha." odpovedala som a začala ignorovať tu jej ignoráciu, ktorú zo seba vysielala.
Otočila som sa jej chrbtom. Nebudem sa jej ja predsa doprosovať. Nič nepovedala len sa otočila a od kráčala preč.
"Nezdá sa ti, že sa zmenila?" opýtala sa ma po chvíľke Rony.
"V čom ako?"
"Už len to, že sa zachovala tak ako sa zachovala. Naša stará Dominika by bola celá vytešená, že nás vidí a teraz? Ignorácia najvyššieho stupňa." Čo som mala na to povedať? Iba som mykla plecom a čakala naďalej v rade. "Čo je s tebou?" netrvalo dlho a opýtala sa ma Rony.
"Premýšľam čo sme také spravili Dominike aby sa takto k nám správala."
"Ja som rovnako prekvapená ako ty. Nemôžem tomu uveriť. A kto bol ten chalan?" pýtala sa.
"Neviem. A keď je takáto tak ma to ani nezaujíma." V skutočnosti ma to štvalo. Čo sa s ňou porobilo? Nespoznávam ju. Možno to bude len kvôli tomu chalanovi a zbytočne si niečo nahováram.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lonelygirl
3. 8.augusta 2011 23:18
ale ja som vazne zvedava, ako dopadne ten zapas inak vazne sa mi paci, ako casto pridavas nove casti
Napíš svoj komentár