Katka...
Za tie dva týždne sa toho veľa udialo. Nielen v živote mojej kamarátky Rony, ale aj v Dominikinom živote, Vladkovom, a dokonca aj mojom. Vrátim sa na deň, keď sme sa dozvedeli, že Sebastián mal nehodu na motorke.
Celú noc sme strávili v nemocnici. Čakali sme na hocijakú správičku o Sebyho stave. Až ráno nám pán doktor povedal ako to je. Teda povedal nám len to, že ho celú noc operovali, ale v kóme je stále. Hneď ako prvé dve návštevy boli Rony a jeho mamina Janka. My ostatný čo sme boli v nemocnici hlavne ako podpora sme na "návšteve" boli len chvíľu. Keď sme pobudli v Sebastianovej izbe som si uvedomila čo musí Rony asi prežívať. Nevedela som to 100%, ale tušila som, že ak sa skoro nepreberie, tak to nedopadne dobre. Nie pre Rony. Skúšali sme ju presvedčiť nech sa ide domov vyspať, ale trvala na svojom, že nikam neodíde. Dokonca ani Janka nechcela nikam ísť. Obe chceli byť s ním. Do vtedy kým sa nepreberie. Tak som Rony povedala, že poobede prídeme my a vystriedame ich. Nič nepovedala, ale museli sme to urobiť. Nič viac sme robiť nemohli.
Vlado najprv Dominiku- aj keď protestovala- odviezol domov,síce bývala ďalej ako ja, ale nechcel ostať s ňou v aute sám a potom mňa. Dohodli sme sa, že po obede vystriedame Rony a Janku. Oni sa hlavne potrebujú vyspať. Vedela som, že by im to prospelo.
Doma nikto nebol tak som si dala sprchu a vliezla do postele. Na večer okolo 18 hodiny mi volala Dominika, či prídem do nemocnice. Ona tam už bola. Povedala som jej, že prídem. Zavolala som Vladovi, ktorého som zobudila a dohodli sme sa, že pre mňa príde.
Celú cestu v aute sme mlčali, až keď sme sa blížili k nemocnici som prelomila ticho.
"Stále ľúbiš Dominiku?" opýtala som sa ho. Ostal prekvapený, ale nečakal a odpovedal:
"Prečo sa pýtaš?"
"Lebo včera keď prišla do nemocnice, tak.. ako keby si ožil. Teda tvoje oči dostali taký lesk, žiaru, ako keby práve ožili."
"Nie je to jedno?" nechcel odpovedať a chápala som ho.
"Je, ale chcela som to len vedieť, teda viem to, ale chcela som sa uistiť."
"Vieš poviem ti to takto. Dominiku som ľúbil, viac ako som dával najavo. Myslel som si, že je ako každá iná baba akú som mal pred ňou. Nemusím ti snáď hovoriť, že som ich mal viac ako by sa patrilo. Takže som ju z časti bral ako ďalšiu inú. Vždy som s každou skončil v posteli a skôr čo neskôr ten náš "vzťah" skončil. Neviem čo som si myslel, ale chcel som Dominiku viac ako ktorúkoľvek inú babu. Chcel som ju mať pri sebe, ale neuvedomoval som si, čo robím. Viem nebudem sa vyhovárať na alkohol, aj keď kebyže som nepil nerobil by som to. Uvedomujem si, že som ju stratil len kvôli tomu, že som chcel sex, ale asi to tak malo byť." začiatok monológa sa mi začal páčiť, ale ten koniec som nepochopila.
"Počkaj." povedala som keď zaparkoval auto a išiel smerom do nemocnice. "Povedz mi to normálne."
"Myslel som si, že ju ľúbim, ale pochopil som, že ju milujem, ale už je neskoro. Urobil som chybu a už to nedokážem napraviť."
"Ale ak by si naozaj chcel dokázal by si to." snažila som sa ho povzbudiť, už sme boli v útrobách nemocnice a snažili sme sa nájsť Rony a spol. Na nemocničnej chodbe neboli a ani v Sebyho izbe tak som zavolala Dominike, že kde sú. Boli v bufete na prízemí tak sme išli za nimi. Lenže prekvapenie nás ešte len čakalo. Nebola sama. Teda Dominika, bol s ňou aj jej kamarát zo zápasu. Vlado sa pri pohľade na nich zarazil, ale išiel rovno k Rony. Objal ju a niečo jej hovoril. Ja som išla za Dominikou.
"Kati toto je Dávid. Dávid toto je moja kamarátka Katka." predstavila ma svojmu partnerovi. Vlado presvedčil Rony a Janku aby sa išli vyspať a prišli až ráno, že ak by sa niečo udialo dal by im hneď vedieť.
Ostala som v nemocnici spolu s Dominikou a Dávidom, ktorý sa o niečom rozprávali. Tak som ich nechala samých. Noc prebehla celkom rýchlo. Celý večer som strávila na nemocničnej chodbe. Dominika prišla za mnou až neskôr večer. Išla odprevadiť Dávida k autobusu. Ako som sa neskôr dozvedela. Porozprávala mi dokonca aj celú story z Chorvátska.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár