Nikdy vám to nezabudnem! časť 2. (Tadeaš ma šikanuje preto ho nenavidím a ešte veľa dôvodov je prečo ho nemám rada)

Našťastie o rok došiel na strednú tak som mala od neho pokoj. Myslela som si, že aspoň v škole budem šťastná keď už doma nie som no dlho netrvalo a to peklo sa vrátilo. Jeho kamarát prepadol a ten ma terorizoval dosť dlhú dobu. Zo začiatku som každú prestávku strávila na dievčenských wéckach, pretože tam chalani nemohli. Nemala soom najmenšiu chuť počúvať jeho žvasty, urážky a posmievačky. K nemu sa pridali aj jeho "nový" spolužiaci, ktorý ho na slovo poslúchali. V škole ma terorizoval Majo doma Tadeáš, ktorý už v tom čase bol skoro furt u mňa teda u nás. Preto som sa vždy zamkla v izbe a nevyliezla z nej. Iba v nutnom prípade. Mojimi spoločníkmi bola Lusy a knihy, ktoré som z radosťou čítala. Bolo to to najpríjemnejšie čo sa dialo v mojom živote. Čítala som romány z ktorých som aspoň trochu čerpala lásku, ktorú som tak zúfalo potrebovala a nemala. Ani von som nechodila, pretože sa každý pridal na Tadeášovu a Majomu stranu aby boli v partií a ten kto sa so mnou bavil bol pre nich lúzer a socka. Tak som bola sama doma aj v škole. Celý život som bola sama. Mohla som mať pri sebe kopú ľudí, ale cítila som sa osamelá a nechcená.

Spolužiaci plánovali ako pôjdu von, ako sa pôjdu zabaviť a ja som bola doma zamknutá v izbe a čítala som knihy, ktoré boli akou takou útechou pre môj prázdny život na 13. narodeniny som dostala starý počítač z internetom. Nezaoberala som sa tým, že je starý a podobnými blbosťami bola som rada, že nejaký mám. A vďaka k tomu daru som zistila aká hudba sa mi naozaj páči. Začala som si sťahovať pesničky od rôznych spevákov, spevačiek a skupín. Zaregistrovala som sa vtedy na nepoznane stránky ako pokec, birdz a fejsbuk. Bolo to niečo nové a nepoznané. Dosť dlhú sobu trvalo kým som sa naučila narábať a vlastne vyznať sa v ních. Napokon som sa naučila.

Nič mi pokec a fejsbuk nedali zato na birdzi som sa mohla vypísať, a začať tvoriť. Písala som a čítala rôzne blogy. Začal sa mi taký nový život. Čas utekal a nič sa nezmenilo. Rodičia väčšinu času venovali práci alebo Tadeášovi a na mňa čas nemali. Hoci Tadeáš mal 16, stále sa vyžíval v tom, že jeho majú radšej ako mňa. Jedného letného dňa keď išli rodičia moji a jeho na chatu ostal Tadeáš u mňa aby ma "strážil" namiesto toho u nás urobil mejdan. Kopa ľudí, ktorých som dovtedy nepoznala ani z videnia nie to osobne. Doniesli zo sebou veľa piva a tvrdého alkoholu a aj dievčatá boli na súkromnom mejdane. Chcela som sa zavrieť do izby, ale Tadeáš mi v tom zabránil. Povedal, že budem zabávať svojich kamarátov. Donútil ma piť pivo nebol taký veľký problém lebo to mi po chvíli začalo chutiť zato z tvrdým alkoholom som problém mala. Vtedy sa pre nich ta najväčšia zábava aj začala. Nezvyknutá na alkohol som sa rýchlo opila a skôr ako som si to uvedomila sa mi začal točiť celý svet a nejako ledva som sa dotackala na wécko a dostala som to zo seba von. Tak sa na mne všetci zabávali. Strašne nepríjemne to bolo, ale tým alkoholom som to ani nevnímala. Vlastne nepamätám si toho veľa, ale viem, že ma donútili ešte viac sa spiť a už si moc nepamätám iba si spomínam na útržky, že som tam bola v podprsenke niekto zo mňa začal strhávať tepláky a obchytkával ma a vtedy ma zas naplo na zvracanie.

Zobudila som sa ráno na strašné sucho v ústach. Keď som vyšla na chodbu skoro som zamdlela od bordelu a puchu čo sa ma zmocnil. Rýchlo som sa išla napiť. Začalo mi byť strašne zle. Z toho neporiadku. Otvorila som okno aby sa aspoň trochu vyvetralo lebo to bolo niečo neskutočné. Rýchlo som sa obliekla do domáceho úboru a začala upratovať z vedomím, že o pár hodín prídu rodičia domou. Samozrejme všetci hostia ešte spali tak som sa snažila ich nezobudiť, aj keď som sa pravdu povediac veľmi nesnažila. Dlho netrvalo a postupne sa "milí" návštevníci pozobúdzali a následne aj Tadeáš. Začal na mňa škriekať: "Ty hlupaňa čo tak hlasno upratuješ? Ako si to predstavuješ pozobúdzať mojich kamošov a hlavne mňa?" nemo som naňho zízala, bez jediného slova. Nezmohla som sa ani na hlásku. Vtedy. Potom mi začal nadávať aby som byt dala rýchlo do poriadku a neopovážila sa ceknúť nikomu ani slovo. Všetko som mu teda sľúbila a upratala som byt. Síce to nevyzeralo ako v škatuľke no byt vyzeral v normále. Rodičia našťastie nič nezistili tak zo mňa balvan spadol. Tak veľké nervy som kvôli tomu mala, a kto iný ako ja by si to odniesol? Našťastie nejaký čas si ma zas nikto nevšímal asi taký mesiac alebo dva. Celkom som si zvykla byť sama. Tak som aspoň chodila von s mojím psíkom. Nič sa nezmenila ani keď som mala 14. a mala som si zvoliť štúdium na strednej škole.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu