Prosím vráť sa! Chcem ťa mať zas pri sebe, vidieť ťa, objímať ťa, proste byť s tebou. Bol si mojim svetom.

Kráčaš otočený ku mne chrbtom preč. Asi domou, ale dôležité je, že ma opúšťaš.

Máš to tričko, ktoré sme si kúpili na výlete do Modry. Pamätáš, ako si spieval "Chcem s ňou isť vláčikom na výlet do Modry." A ja som povedala: "Najprv sa poškriepiť potom sa udobriť."

Pamätáš sa na tie krásne chvíle? Milovala som každú sekundu, minútu, každý jeden nádych a výdych, keď som bola s tebou. Bolo mi jedno kde sme, či sme doma, vonku, na stanici, vo vlaku, v parku, na lúke. Neriešila som či je deň, či ráno, či noc. Nevadilo mi byť s tebou vonku keď snežilo, vietor fúkal ako splašený, keď bola ta búrka a mi sme stáli vedľa zástavky a neschovali sme sa pod strechu. Lebo ty si chcel byť so mnou aj v pekných, ale aj škaredých dňoch. Potom som mala zápaľ plúc, ale nevadilo mi to, lebo som vedela, že prídeš a budeš so mnou. Budeš mi nosiť teplý čaj.

Urobila by som pre teba aj nemožné, viem láska nie je jednoduchá, ale prečo sa to muselo pokaziť? Vlastne nemuselo, ale ty si nebol schopný bojovať. Kto mi vravieval: "Bojuj za to čo chceš, lebo ak nebojuješ znamená to, že ti to nestojí za nič." Áno bol si to ty, kto ma naučil usmievať sa cez slzy. Bol si to ty, kto mi dal chuť žiť. Bol si to ty čo si ma naučil milovať. Ty si bol ten, pre ktorého by som urobila aj nemožné.

Bolí to, tak veľmi to bolí. Nikdy som sa nebála byť sama, ale teraz mám strach. Bojím sa, že už nikdy nebudem šťastná. Nebola som ani pred tým, kým som ťa nespoznala. Bola som nič, nula, iba dievča, ktoré ma kamarátov, rodinu, ale vlastne som nebola nikým. To ty si mi dal silu žiť, bojovať. Prečo si teda odišiel?
Nikdy som si nemyslela, že zlomené srdce bude bolieť tak veľmi.

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu