Zomrela mu mama a je mi to ľúto :(

Ako začať? Písať to nemusím, ale mám strašnú chuť. Nepomohlo ani pokecanie s kamoškou. Snáď týmto sa moje pocity ukludnia.
Veľa ľudí súdi druhých len podľa výzoru, správania, aj napriek tomu, že toho človeka osobne nepoznáme. Takto som si utvorila mienku o viacerých ľuďoch aj ja, ale včera som pochopila, že by som sa nemala správať k ľuďom, ktorých nepoznám tak ako som sa správala. NIKDY nemôžete vedieť, či toho človeka niečo netrápi, či neprišiel o nejakú osobu, či má nejaký problém.

Dovčera som ho brala ako prváka u nás na škole. Chalana, ktorý nosí vždy kohúta na hlave. Chalana, ktorý je pekný, ale namyslený. Chalana, ktorý je macher alebo tak nejako.

Nikdy som sa s ním nerozprávala, iba ho stretávam. Každý deň v pracovnom týždni. Nikdy som si nejako extra z neho sradnu nerobila, ale občas boli momenty keď som sa smiala na ňom, teda na tom ako rozpráva, ako sa smeje.

Nebrala som ho vôbec nijako. Zdal sa mi v pohode taký neviem ako to vysvetliť. Proste nepoznala som na ňom nič čo sa mu stalo. Vlastne nebyť jednej náhody nevedela by som to teraz a nemusela som sa nad tým trápiť.

Lenže dozvedela som sa, že mu zomrela mama. MAMA. Chápete? Nikdy som si ani len nepomyslela, že sa mu mohlo stať niečo také strašné. Nikdy nevyzeral, že niečim takým prešiel. Vyzeral v pohode. Teraz ma to strašne trápi. Ako som mohla byť v niektorých momentoch tak krutá? Nevedomosť ma neospravedlňuje. Viem, že som bola hlúpa a bezcitná, ale keď človek o niečom takomto nevie tak sa správa tak akým je. Zmením sa. Kvôli tomuto, že som takúto informáciu nevedela.

Už nebudem nikoho koho nepoznám súdiť len podľa výzoru, správania, oblečenia.

Len ma to tak neskutočne trápi. Neviem si predstaviť, že moja mamička by tu už nebola. Slzy mi tečú po líciach a nesnažím sa ich zastaviť.

Len neviem ako by reagoval, keby vedel, že sa trápim tým, že mu umrela mama. Lenže naozaj mi je to ľúto.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu