plný veľkých sklamaní.
Kždý z nás má veľa snov
no nietorým stačí jediný.
Jeden veľmi krásny,
celá rodina spolu.
Bol jeden taký čo žil taký sen,
ale mal v tom smolu.
Bol krásna milá no sirota,
ktorá mala stále úsmev na tvári.
Ale prečo to nik nevedel,
ale on vie, jemu sa spomienka marí.
Je tam s nimi
aj keď naposledy
počuje krásne, milé láskavé slová
a stále sa mu to opakuje dookola.
Sú tam s ním
áno sú to oni
jeho rodičia
a práve mu mávajú naposledy.
Mama s otcom usmejú sa
dajú mu pusu na líce.
Je to spomienka srdcervúca
na večné roky tisíce.
Doteraz si pamätá chuť
jej voňavého koláča
a to, ako si otec mamine sušienky
do mlieky namáča.
Nič viac už o nich nevie
ani ich vlastné mená ...
Ale aj tak je veľmi šťastný
v ruke má od nich medailon.
Tá spomienka je ako sen krásny,
nič viac len rodičia a on.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
moncici777
11. 4.apríla 2010 10:24
velmi pekne
Napíš svoj komentár