niekoľko párov nôh prešlo chodníkom noci
už nie zem, len plačúce nebo má všetko v moci
len jeho smútok rozhodne, či nájdu k ním cestu,
či dá sa im smrť, sama za nevestu

skrehnuté slzy neba zakryli posledné stopy
celá cesta zmizne, ked slza sa topí
ešte je krátky čas zachrániť čisté duše,
no kosa rýchlejšie k ním ako vy kluše !

nezabúdam na obraz tvári zmorených mrazom
už nie som človek, len zlom posadnutý blázon,
no čas nevrátim spať, mrzí ma to,
ved moji anjelikovia doplatili na to

zaspali spolu sladko pod bielou perinou
posledné srdiečko pomaly dobilo,
večný sen im moje srdce prisnilo

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár