----------------------------------------------------------------------
Mám 28 rokov, konečne som sa vydala. Môj muž Viktor je úžasný chlap, starostlivý a nikdy by som ho nevymenila. Vyšportované telo, krásne hnedé vlasy, výška tak 180 centimetrov, zelené oči a romantický, no mužný hlas.
"Miláčik, mohla by si mi prísť pomôcť?"
"Jasné zlatko, už idem!" rýchlo som k nemu pribehla do kuchyne. Veľmi rád varil a mne to vôbec neprekážalo.
"S čím ti mám pomôcť ? "
"Prosím, priprav zeleninu, aby som rýchlo dokončil šalát a mohli sme vyraziť."
Všetko som postupne pripravila a Viktor, dorábal šalát. Chystali sme sa na menšiu oslavu k známym. Kedže sme mali ešte hodinku do odchodu, šla som si dať rýchlu sprchu a pripraviť sa. Zbalila som všetko, čo bolo potrebné, počkala kým Viktor skontroluje spotrebiče a odišla som k autu.
V aute sme si zapli rádio a každý si pohmkával melodiu. Po krátkej chvíli sa ozval " Musím ti niečo povedať " ihned som spozornela a s neistou tvárou som uprela naňho zrak.
"Čo je zlatko ? Stalo sa niečo ? " rýchlo som chcela počuť odpoved.
"Hmm, milujem ťa! " začal sa smiať. Smiala som sa aj ja. Rád si zo mňa strieľal, lebo vedel, že mu verím a takmer všetko beriem vážne.
Odrazu sa spustil dážd. Prišlo to, ako sa hovorí, z ničoho nič. Netrápilo nás veľmi počasie, ved oslava sa konala v dome a nie vonku.
"O chvíľku sme tam, miláčik" povedal to s úsmevom a žmurkol na mňa.
"Teším sa, len sa sústred na cestu" usmiala som sa.
"Ale ked pri tebe sa človek nemôže na nič sústrediť len na tvoju krásu, ľúbim ťa"
"Ale no, nepreháňaj to zase, ľúbim ťa zlatko!" usmiala som sa a dala mu pusu na líce.
Od cieľa nás oddeľovali už asi len dva kilometre, ked v tom bola pred nami prudká pravotočivá zákruta. Dlaňami som si zakryla výhľad na cestu, pozrela som sa na Viktora a povedala mu, že ho ľúbim.
Dostali sme šmyk ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sprejerka01
9. 1.januára 2011 16:17
a kedy bude ďalej???
Napíš svoj komentár