"Nestalo neočakávané krvácanie do dutiny brušnej, pri čom došlo k strate veľkého množstva krvy. Moji kolegovia, krvácanie zastavili, no rana sa vždy môže otvoriť alebo vytvoriť na inom mieste. Momentálne hľadáme vhodného darcu časti hrubého čreva. Bohužiaľ, ak sa nám to nepodarí Váš manžel to nemusí prežiť. Je mi to ľúto." Nastala chvíľa ticha, nedokázala som mu nič povedať, len nehcápavo som sklopila zrak a snažila som sa pochopiť všetky tie slová.
Nechcem ho stratiť a teraz ked sme tak krátko spolu, ked sme konečne pochopili, že patríme jeden druhému.
Začala som plakať, nezvládla som to, nedokázala som v sebe udržať tie emocie. Necítila som žiadnu fyzickú bolesť, no predstava, že môjho Viktorka navždy stratím bola neznesiteľná, bolelo to pri srdci.
Tep sa mi mierne zdvihol, sestrička pribehla ku mne začala ma hladkať po vlasoch utierala mi slzy a snažila sa ma upokojiť. Videla, že som rozrušená a tak mi zmerala tlak - 180/120. Sestrička s hrôzou na mňa pozrela a striekla mi nejakú látku cez infúziu do tela, pravdepodobne na zníženie tlaku.
Odišla na chodbu a začala sa rozprávať s doktorom.
"Podala som jej Cordarone 150mg/3 ml "
"Dobre, musíme ju teraz nechať v kľude, priebežne ju chodte skontrolovať a ak to bdue potrebné regulujte výšku krvného tlaku."
"Samozrejme, pán doktor."
Nedokázala som sa upokojiť, neustále som na to myslela. Odrazu som si spomenula na ten sen. "Nikdy ho nebdueš mať.." alebo neičo podobné mi povedal ten hlas. Je možné, aby to bolo nejako spojené ? Prídem o Viktora ? Bola som nervozna, no neustále ležanie ma samo unavovalo a tak som zaspala. Prisnil sa mi druhý sen.
Môj sen: "Bola jeseň, nohami som prehrabávala kopu opadaných pestrofarebných listov. V ruke som držala knihu. Sadla som si na kmeň zrezaného dubu, vyložila si nohy a otvorila knihu. Na začiatku bola ilustrácia dvoch zaľúbených, detsky no pekne zilustrovaná scéna, vlastne ako z amerického romantického filmu. V pozadí veľký mesiac v splne, dvaja zaľúbenci sdia na lavičke hľadie na more, drža sa rukami a žena v druhej ruke drží ružu. Prevrátila som stranu, no v tom mi ktosi dal na oči šatku. Začala som kričať a opäť nastla tá hrozná tma. Bála som sa a začula ten nehorázne naštvaný krik, neustále vrieskal ! "Ved ja ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár