"Ved ja ho aj tak dostanem! cha cha cha cháááá " fuj, ten odporný smiech, jeho ozvena, počula som ju ešte asi 20-krát a potom hlas pokračoval " uvedom si, že nadomnou nezvíťazíš, toto je boj, kde víťaz je jasný!" Sestričky mi povedali, že celé moje telo sa trhalo úplne krčovito a veľmi som plakala.
Z tej temnej hrôzy ma vytiahla nejaká ruka. Nevidela som jej majiteľa pretože ma ohromilo nejaké svetlo, silná jasná žiara.

Opäť som počula len hlas, no tentokrát bol veľmi milý, nežný, cítila som z neho lásku. "Dcéra moja, netráp sa, zachráni ťa, neboj sa, tamten ti neublíži." Zaplavil ma pocit šťastia a spokojnosti. Cítila som úľavu.
"Neplač, že odišiel, aj tak je stále TU! S tebou !" Pomaly som sa prebúdzala. Nebála som sa toho hlasu, ktorý na mňa kričal. Druhý hlas ma upokojil.

Sestrička pri behla ku mne opäť mi zmerala tlak a teplotu. Všetko bolo v najlepšom poriadku. Pozrela sa na mňa, jemne pozdvihla kútiky úst, no nedokázala ich takto dlho udržať. I ten najmenší názak úsmevu sa jej stratil z tváre, ale aj z očí. "Vidím, že váš organizmus je v dobrom stave a tak som sa rozhodla, že vám to poviem teraz, kedy by ste to mali prijať, čo najlepšie. Bohužiaľ, potom ako sa vášmu manželovi zhoršil stav, bol síce chvíľu stabilizovaný, no nakoniec to nezvládol. Podľahol všetkým tým zraneniam, hlavne sleziny. Je mi to ľúto. " Sklonila hlavu a pomaly odkráčala preč.

Bolo mi smutno, no spomenula som si na hlas v sne. Začala som všetko chápať. Nemám plakať ? Je stále somnou ?
Nedokázala somsa rozplakať. Mala som pocit, že ho cítim pri sebe. Nikto to nechápal a ani ja sama. Zomrela mi najmilovanejšia osoba a ja som sa cítila fajn ...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
whiteflower  22. 1. 2011 09:24
pises pekne pribehy
Napíš svoj komentár