Svet v ktorom je len buď-alebo. Svet ktorý sa zmenil z farebného na čiernobiely. Pretože sa neviem posunúť ďalej. Potrebujem dostať všetky odtiene sivej a čiernej von, lebo mi potom v mysli nezostáva miesto pre ostatné farby. Chcem ich všetky späť, červenú, žltú, zelenú, modrú a ostatné. Nebaví ma dookola sa len trápiť a trápiť, potom riešiť čo treba spraviť, všetko porobiť tak ako sa má. A čo potom ? Čo keď bude všetká práca hotová, všetky úlohy splnené, všetky questy a misie tiež. Čo robiť keď mi zostane týždeň - jeden jediný voľný týždeň kedy môžem robiť čo chcem. A čo robím ? Nič. Ba ešte viacej sa mi do hlavy dostávajú negatívne kraviny. Ako keby som bol nejaký sprostý stratený prípad. Pritom stále viem a verím že mám na viacej, nielen na sprosté čierne temné kruhy myšlienok v hlave ktoré ma stále trápia. Tak preto sem píšem tento odpad, keď ho nemám kde vysypať. Vysypávam ho na papier, teda na klávesnicu. Neviem čo mám robiť. Sakra. Proste furt sa snažím - byť sám sebou, vedieť sa rozhodovať podľa seba, byť samostatný a podobné kraviny, a furt sa mi nedarí. Stále skúšam nové spôsoby, nové myšlienkové pochody, zmeniť sa, byť lepší, zvládať to a hovno z toho. Práveže mi to príde akokeby je to všetko úplne naopak. Akokeby čím viac sa snažím niečo prekonať tak tým je to ťažšie a horšie. Už neviem kde mám hladať nádej aby sa to zmenilo. Neviem čo mám skúsiť. Nevládzem s tým všetkým bojovať. Mám pocit že mi z toho pomaly začína prepínať, ak mi už nepreplo. Nič nieje normálne ani také aké to má byť. Bla bla bla. Proste it all sucks. A ani nemá zmysel pre nikoho a nič si toto čítať. Asi s tým všetkým potrebujem nejakú pomoc... Horšie je, že ja si to aj tak ani nechcem priznať. A obdivujem ľudí čo sú furt nabití pozitívnou energiou, a fakt netuším ako to robia. Doučí ma z toho dakto? Proste čo vám dáva silu usmievať sa a ísť ďalej ? ... I want to be happy. I am trying. Where ist the problem? Why isn´t it working ?
Záchod
Komentuj
4 komenty k blogu
1
doyouhearme
6. 2.febuára 2014 18:38
hej, no poznam to. a ak nahodou sa niekomu snazim vyrozpravat, stale.mam pocit, ze som egoista a sebec alebo cakam normalne riesenie, ktore nie a nie prist. kazde rano o stvrtej sa budim so strachom co bude dalej, ako dopadne dalsi den. niekedy som bola strasny optimista, ale teraz mam uz pocit, ze prezivam zo dna na den, a som neschopna a knicomu.
2
chápem ťa, sama mám silné reči, silné myšlienky, ako naložím s voľným časom, cítim sa ukrivdená, že môj život nejde tak ako som si ho vysnívala, že keď si urobím konečne čas, tak ho využijem čo najlepšie budem vedieť, budem si po kúskoch budovať svoj ideálny svet, ale potom ten čas príde a ja si poviem, prečo si neužiť voľno? prečo si neoddýchnuť, nepoležať, nezahrať čosi, a potom sa to takto vlečie a unikajú mi nové veci, nakoniec sa z toho prebudím ale už je neskoro, a nastupuje vlna sebaľútosti
mám pocit, že je to nejaký začarovaný kruh, z ktorého sa neviem dostať
a prepáč že sa ti tu vypisujem, ja len....tiež to akosi nemám teraz komu povedať
mám pocit, že je to nejaký začarovaný kruh, z ktorého sa neviem dostať
a prepáč že sa ti tu vypisujem, ja len....tiež to akosi nemám teraz komu povedať
3
@doyouhearme nejak to musíš zvládnuť... ja sa pokúšam tiež stále.
@coleshepter nemusíš sa ospravedlňovať ja aspoň viem že je takých ľudí viacej... asi treba s tým len nejak bojovať
@coleshepter nemusíš sa ospravedlňovať ja aspoň viem že je takých ľudí viacej... asi treba s tým len nejak bojovať
4
Nájdi si koníček, to radím každému, bo aj mne to pomohlo.
Napíš svoj komentár