Najviac sa mu páčili kvety na lúke. Žlté lupienky, ako slnko ktoré mu celé dni svieti do tváre. Vyzul si topánky, boso kráčal po slnkom zaliatej lúke. Jánske lúky nemajú konca. Dá sa tam túlať celé dni, on vie, žije tam celé mesiace, roky. Vybral si, všetci si môžu vybrať. Rozhodol sa tak, ako sa každý môže rozhodnúť. Vybral si samotu, je to daň, ktorú platí za slobodu. Myslel si, ono samota vie byť krutá. Nevadila , ba čo viac vyhovovala mu viac ako hocijaká spoločnosť.
Orol krúžil nad jeho hlavou, opätovne, ako neraz pousmial sa a nemo, hlucho, bez myšlienok sledoval obratnosť a rýchlosť kráľa.
Len krídla mu chýbajú , aj on by vedel celé dni, roky lietať. Orol švihol krídlami nad jeho hlavou a stratil sa v diaľke. Na chvíľku mu bolo ľúto za priateľom čo mu ukázal skutočnú slobodu. Vedel, badať ju na každom kroku, v každom trse trávy, v každej korune stromov. Cesta poznania je namáhavá, často nebezpečná ( VB ). Naučil sa podať si s poznaním ruku, samota ho naučila. V spoločnosti to je iné. Tá zvykla, zvykne hádzať polená pod nohy, bráni nám spoznať pravdu. Človek sa však nedá, túži hľadať spôsob, ako spoznať, naučiť sa vychádzať zo svetom. Po krátkom čase pochopil, kam ju má ísť hľadať. Len preto, aby ľudom, obyčajným jedincom dokázal, že v skutku to nie je ťažké Povstali sme z prírody, prešli sme časom evolúcie, kde máme hľadať poznanie ???
Kotúč pomaly zachádzal za obzor, dnešní deň sa blíži ku koncu. Rozložil spací vak, zapálil si oheň. Pomaly, vychutnávajúc čaro noci zatváral oči, ešte jeden hlboký nádych a bol naspäť doma, v posteli, akurát sa rozvidnelo.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár