Chvíľa

Sobota ráno krásny deň ma čaká. Slnko nám svietilo do tváre. Existujú aj krásne chvíle. Chvíle, ktoré nechcem vymazať, nechcem zabudnúť. Nemali by sme zabúdať, aspoň nie na tieto okamihy šťastia. Šťastie, slovo z veľkým významom...



„Jake, rada by som ťa pozvala na obed ( Je v tom láska ? ? ? )“. „Anny, rád pôjdem s tebou, vlastne chcem ( mal by som ) sa porozprávať“.
Dočítal knihu, pri ktorej pochopil všetci raz skončíme, aj ja. Ale zo smiechom, radosťou a pokorou.
„Prídem okolo ôsmej“. Bola šťastná, naozaj mala ho rada. Láska sa zakladá na priateľstve, to je pravá láska. Žiadne prázdne frázy, hlúpe slová.. Zbytočnosti, ktoré Nás len obmedzujú.
Myšlienky po celý čas, celý deň. Veľa rozmýšľal, ani nevedel ( prirodzene, vedel ) je to láska, či obyčajná pretvárka ? ? ? A čo je vlastne láska. Každý z Nás chce odpoveď, aj ti.
Anny sa smiala celý večer, Jake hľadal, a hľadal. Nenašiel sa, hoc sa v nej vydeľ. A či sa len chcel vidieť ? ? ? Pritom ju ľúbil vedel, chcel vedľa nej kráčať. Chcel ju sladko bozkať, držať teplú dlaň. V očiach, ten pocit, nezabudnem, nikdy. .... Ďakujem ?

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu