Boli to ešte teplé večery, piatok večer a mesto plné ľudí. Prišla som tam navštíviť môjho brácha takže sa podohadoval so svojimi kamošmi a zobrali ma von. Pobehali sme rôzne hospody, v každej sme samozrejme povinne degustovali nejaké to pivko, túlali sme sa po uliciach, skoro nás šlak trafil keď sme sa v jednej chvíli ocitli v nejakom nacistickom podniku- len my štyria a okolo asi sto vyholených hláv v bomberách a kanadách- hneď sme vytriezveli! Ale všimli sme si to hneď pri dverách takže sme hneď hupsli späť na ulicu a mierne zrýchleným tempom sme hľadali niečo iné- kam sa zašiť. Až sme konečne našli podnik s ľubozvučným menom: „U suchý dásňi“- no kto by odolal. A tam sme degustovali už všeličo možné, kecali a kecali, českí bratia boli fakt v pohode takže samé zoznamovačky a plno „jednovečerných“ kamošov (lebo ráno si už nikto nikoho nepamätá).
Neviem čo bolo toho podnetom ale nadránom sme sa pobrali domov a ja som cestou von chcela ešte nejakú akciu. Nejakú blbosť! Konečne sme sa kompletne vytrepali na chodník a oproti cez cestu stál on- môjho srdca šampión- dar z nebies- kontajner a okolo neho kopááá bordelu... Vedela som že mi ho osud poslal do cesty tak som do tých neartikulovaných monológov mojich „kolegov“ zahučala: „Hééj, podme sa hrabať v smecákoch!Eheeehee“. a už som videla tie pohľady typu: tebe j**e... Ale v tom druhý šok- všetci s nadšením súhlasili! A tak sme sa všetci štyria blázni rozbehli do tej kopy borďajzu....nie že do nejakých pomyjí, boli to také veci jak po veľkom upratovaní okolitých domácností...
Netuším koľko času sme tam s nadšenými výkrikmi a záchvatmi smiechu za občasného povzbudzovania okoloidúcich strávili, no ponachádzali sme ozaj super veci...
„Heej, mám šnorchel. Kuknite tu sa to dá roztáhnut, dám si ho na hlavu!“ to bol prvý úlovok môjho brata... Ja som sa vytešovala z polorozpadnutých nechutne umelých gýčových vianočných ozdôb, ktorými som sa obvešala, stará komunistická žehlička mi spravila väčšiu radosť ako kamera čo som krátko predtým dostala, a keďže som neni egoista, tak som našla aj darček pre niekoho iného: „Vaaau číhajte. Tu je néjaký časák Hvězda padá vzhúru...Ježiš šak to je Kája! To je nejaký 40ročný časopis o Karlovi Gottovi. To zoberem mamine, ona ho má rada.“.
Kamarát si tam našiel nejakú výpravcovskú výbavičku a v priebehu toho celého sa podarilo k tomu bráchovmu šnorchlu skompletizovať celú potapačskú výstroj. Potom sme už boli spokojní a vydali sme sa hladať cestu domov....a počas nej bráško exceloval.... pozerala som naňho- cez pracovný týždeň tak zodpovedný, dokonale upravený zamestnanec obrovskej firmy v nejakej manažérskej funkcii s distingvovaným vystupovaním si teraz v potapačských okluliaroch, so šnorchlom, a s plutvami na nohách s úpornou námahou vykračoval po Prahe- a s vážne presvedčivým výrazom zastavoval okoloidúcich /s pomocou kamošovho terčíka/ so slovami „Excuse me! Could you tell me where is Vltava, please? Because, I want to swim, you know? Thank you!“
A my sme sa len v kŕčoch za ním rehotali na výrazoch tých ľudí...
A len tak by the way- vždy som mala až panický strach, že keď budem staršia a chodiť do nejakej roboty, zostanem nudná a zabije ma stereotyp. Ale aj vďaka takýmto zážitkom prežíva nádej, že zostanem taká aká som teraz aj napriek tomu, že už budem musieť byt fakt dospelá a seriózna...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
hehe aj ja sa tam chystám...možno sa stretneme,hehe... tí policajti by neboli zlí! ich prítomnosť ma teraz zvykne rozosmiať-v poslednej dobe som s nimi často v konfrontácii,tak som sa naučila zabaviť sa na tom
(naposledy pred týždňom v novom meste,lebo sme sa vyštverali na vagón/a to nevideli keď sme preskakovali z jedného na druhý/a hore sme sa usadili a pili a tak...súkromná párty
nás donútili zísť a zaplatiť pokutu-kt.sme ajtak zjednali z 2000 na 100sk za kazdeho,heh
a nakonec nadrzovku pred nimi sme sa dohadovali že čo všetko im večer odvezieme do zberných surovín aby nám to vykompenzovalo tie prachy.boli mierne v šoku-zatial sme sa radšik pobrali preč.../a to tak cez kolaje a nejaké pozemky zakázané-ale to už nevideli.../
(naposledy pred týždňom v novom meste,lebo sme sa vyštverali na vagón/a to nevideli keď sme preskakovali z jedného na druhý/a hore sme sa usadili a pili a tak...súkromná párty
nás donútili zísť a zaplatiť pokutu-kt.sme ajtak zjednali z 2000 na 100sk za kazdeho,heh
a nakonec nadrzovku pred nimi sme sa dohadovali že čo všetko im večer odvezieme do zberných surovín aby nám to vykompenzovalo tie prachy.boli mierne v šoku-zatial sme sa radšik pobrali preč.../a to tak cez kolaje a nejaké pozemky zakázané-ale to už nevideli.../
Napíš svoj komentár
-inšpirovala si ma-