Nedeľa...Ideálny deň na stretnutie sa s ním. Chodia spolu 2 roky. Sofi je zaľúbena, zároveň aj rozhodnutá... Ide za ním, chce ho vidieť, chce ho objať a pobozkať. Šla autobusom. Vystúpi a pomaly sa blíži k jeho domu. Vidí ho ako opravuje motorku. Je krásny napohľad, príjemny naslovo, má vypracované telo, pomyslela si. Chvíľku tak stála pred bránou a kochala sa ním. Pristúpila bližšie, otvárala bránku... Otočil sa. Usmial sa...
"Prekvapenie." povedala veselo, aj keď v jej očiach bola neistota. Umyl sa, vzal ju za ruku, pobozkal ju. "Počkaj ma tu. O chvíľku som spät." Sadla si na lavičku, čakala a rozmýšľala. Prerušil ju v myšlienkach...
"Ideme sa povoziť?" spýtal sa. Prikívla. Šli malou dedinou. Vozili sa pol hodinu, hodinu. Nadýchla sa, silno ho objala a povedala mu: "Povec mi ahoj."
Nechápal: "Čo?"
"Len mi povec ahoj, prosím." zopakovala so slzami v očiach. Vytočil hlavu k nej a povedal jej: "Ahoj". Postavila sa a pustila sa ho. Spadla a nabúrala do stromu. Chlapec nabúral... Vstal a rýchlo bežal k nej. Usmiala sa na neho a zatvorila uplakané oči. Už jej nebolo pomoci. Držal ju v náruči, plakal, volal na ňu. Chcel ju vrátiť späť. Nešlo to. Zrútil sa.
Len ona vedela prečo. Teraz sa na neho díva z hora, chráni ho, je jeho anjelom, ktorý mu pomáha znova nájsť stratené šťastie...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
marleymt  15. 1. 2013 21:31
...ja som nepochopila tej brutus zvrat myšlienke
2 
fotka
mygate  15. 1. 2013 21:57
toto bolo divnô..
Napíš svoj komentár