Jedného dňa prišiel Lucy list s kráľovskou pečaťou. Kráľ ju pozýval na svoj zámok s prosbou o pomoc. Mala zmiešané pocity. Na jednej strane sa bála, lebo čo ak je to pasca a chcú ju upáliť na hranici, no na strane druhej bola zvedavá. Niečo jej vravelo, že tam má ísť. Tak sa tam teda vybrala.
Kráľ ju vrúcne privítal a začal: „ Zavolal som vás, pretože viem, že ste čarodejnica a potrebujem vašu pomoc.“
„O aký druh pomoci ide?“ spýtala sa nedôverčivo.
„Poznáte Biely kameň? Ten čarodejnícky kameň, ktorý vraj ochráni celé kráľovstvo pred zlými silami?“ prikývla. „Potrebujem, aby ste sprevádzali môjho syna na tejto výprave a zabezpečili jeho ochranu počas nej.“
„Čo z toho budem mať ja?“
„Zaručím vám, že vás nikto neupáli až sa vrátite. Samozrejme len v tom prípade, že sa vráti aj môj syn živý.“
„To mi nestačí.“ vyjednávala. „ Čo tak toto? Keď sa vrátime živí, tak už viac neupálite dobrých čarodejov. Veď predsa kameň nepustí zlých do vašej krajiny. A môžeme to spečatiť prísahou. Čarodejníckou samozrejme.“ Kráľ rozmýšľal, no keď videl, že Lucy sa nehodlá vzdať tejto možnosti tak nakoniec súhlasil. Zavolal svojho syna a vypravil ho na cestu.
Cesta k miestu, kde bol kameň ukrytý bola dlhá a pokojná . Za tieto týždne sa z Lucy a princa stali kamaráti. Až v ten osudový deň ich výpravy, keď dorazili na miesto zavládol nepokoj. Zdalo sa im akoby ich niekto z diaľky pozoroval. Ukázalo sa, že to nebolo len zdanie. Princ spozoroval za skalou nejakého chlapa. Obzreli sa dookola. Bolo ich viac. Pomaly sa k nim približovali z úkrytov. Lucy sa obzrela aby vedela v akej prevahe sú muži. Bolo ich tam najmenej tucet. Jedného z nich dobre poznala. Bol to jej kamarát z detstva, Kamil. „Čo tu ten robí? Ja ho zabijem.“ mrmlala si pre seba. „Teraz nie je čas na rozhovor, Lucy.“ vravel jej princ, ktorý vytasil meč a vrhol sa bezhlavo na bandu mužov. Podarilo sa mu zabiť piatich mužov, kým sa Lucy spamätala a začala mu pomáhať. Vrhala všetky kúzla, čo jej v tej chvíli napadli. Nakoniec ostali len ona, princ a Kamil. „Tohto nechaj mne.“ vravela. „ Mám s ním niečo nevybavené.“ Princ vedel, že protestovať sa mu neoplatí, pretože ho Lucy mohla kedykoľvek znehybniť, aby jej neprekážal. Ustúpil na bezpečné miesto.
„Rád ťa opäť vidím, Lucy. Ako dlho sme sa už nevideli? 11, 12 rokov? Vyrástla si.“ prezeral si ju Kamil od hlavy až po päty.
„Nechaj si tieto slová. Nikoho nezaujímajú. To čo si spravil ti nikdy neodpustím. Myslela som si, že si kamarát, ale nakoniec sa z teba vykľul len obyčajný vrah.“ vyhŕkla.
„Nechcel som ti zabiť rodičov, ale nemal som na výber. Mala by si byť rada, že sa mi podarilo zachrániť aspoň teba. Ale ako vidím zasa sme na opačných stranách a obaja sme prišli po jednu vec. Tento krát, ak mi neustúpiš, tak ťa budem musieť zabiť.“ hrozil. Lucy sa nezľakla a hneď zaútočila. Strhol sa boj dvoch čarodejníkov. Kúzla vyslané čarodejníkmi váľali stromy, podpálili všetko naokolo. Bol to dlhý a únavný boj. Obaja boli doráňaní a vyčerpaní. Boli vyrovnaní súperi. Jedno kúzlo zasiahlo Lucy, ktorá dopadla na zem v silných bolestiach.
„Tak maličká toto si prehrala.“ smial sa jej do tváre. V tej chvíli nepozornosti ho zo zadu prebodol meč. Vykríkol a padol na zem. Lucy sa prekvapene pozrela pred seba a zbadala svojho záchrancu. Skúsila sa postaviť, no nohy ju nepočúvali a tak spadla. Princ ju chytil za pás a pomohol jej vstať. „Ďakujem.“ zašepkala. Usmial sa na ňu a skontroloval, či je čarodej mŕtvy. Nedýchal. Spolu prišli ku kameňu a vzali ho. Pozreli na seba a bez slov a usmiali sa jeden na druhého. Podarilo sa im získať Biely kameň.
Keď sa vracali späť, Lucy bola v horúčkach a triasla sa. Zomierala. Princ sa vrátil s kameňom a jej telom na kráľovský dvor. Vyrozprával hrdinské činy mladej čarodejnice otcovi. Po synových slovách, kráľ dodržal svoje slovo a už nikdy viac nezomrel žiaden dobrý čarodej. Od tých čias sa kráľovstvami šírili legendy o udatnej čarodejnici a princovi, ktorí zachránili kráľovstvo pred zlými silami.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ortego
4. 6.júna 2014 22:09
A prečo nie je čas ?
Napíš svoj komentár