Ktovie, ako to vysvetlil tomu investorovi z Holandska. Ten amsterdamský deduško zrejme nebol veľmi nadšený, veď pricestoval len kvôli tomu katalógu.
Keď som si to teraz tak uvedomila, prišlo mi ex šéfka normálne ľúto. Za všetko čo sa dnes odohralo som predsa mohla ja. Vlastne Sára, keby nechcela, aby som jej tú informáciu pozrela na internete, nič z toho by sa nemuselo stať. Ja by som mala svoju chlebodarnú prácu a môj šéf by sa bol dohodol s tým starcom z Holandska.
Ako som sa tak ponáhľala a myslela na to, ako som bez slova opustila svoje ex pracovisko, ani som si nevšimla, že priamo oproti mne sa tiež niekto ponáhľa.
Bol to muž v elegantnom tmavom kabáte. Očividne mal tiež niekam veľmi na ponáhlo, lebo ani on si ma nevšimol až dovtedy, kým sme sa nezrazili.
Bolo to dosť tvrdé pristátie, keď sme sa obaja zrazu natiahli na chodníku.
Ľudia okolo sa iba prizerali, kým sme sa zviechali zo zeme.
Prvý bol na nohách ten muž. Oprašoval si zaprášené nohavice i kabát a mňa sediacu na chodníku a vyberajúcu si z rany na kolene drobnú skalku si vôbec nevšímal. Horúčkovito sa obzeral okolo seba, akoby niekoho hľadal.
Až neskôr si akoby uvedomil, že pred chvíľou do niekoho vrazil a spolu s ním spadol na zem. Mäkko na mňa pozrel. Dobre vedel, že práve on je na vine tomu, že som sa práve natiahla na chodník.
Podal mi pomocnú ruku, ktorú som veľmi rada prijala. No až keď som stála opäť na nohách, začali sme si byť povedomí.
„Vy ste tá slečna zo včera, však?“ Spýtal sa opatrne.
Prikývla som. Prívetivo sa usmial a zdvihol zo zeme moju kabelku. Podal mi ju.
„Vďaka.“ usmiala som sa.
„Som veľmi rád, že sme sa opäť stretli. Aspoň vám môžem vrátiť tie peniaze, čo som si od vás včera vyžobronil.“ Povedal a šibalsky sa uškrnul. Ešte raz sa poobzeral okolo seba. „Inak, volám sa Richard.“ Predstavil sa a podal mi ruku.
„Aneta.“ odpovedala som a potriasla som mu ňou. Richard mi začínal byť čoraz viac sympatický.
„Včera ste mi tými peniazmi zachránili kožu.“ Prehodil ledabolo, ale mala som pocit, že to tak trochu myslel vážne.
„Čo poviete, keby som vás na znak mojej vďaky pozval niekam na obed? Alebo do cukrárne na zákusok? Na kávu? Vyberte si.“
„Nie, ďakujem. Nechcem vás zdržovať. Mala som pocit, že predtým, než sme sa zrazili, ste sa niekam ponáhľali.“ začala som sa ospravedlňovať, pretože som sa chcela z toho pozvania vykrútiť. Nie rada som nadväzovala nové kontakty z mužmi, pretože som nikdy nevedela, o čom sa mám s nimi baviť a keď som tak na Richarda pozerala a ani s ním by som asi nenašla správnu tému na rozhovor.
„Ó, nie, nezdržujete ma. To kam som chcel ísť, je už teraz oproti vám nepodstatná záležitosť. Keby som sa ponáhľal, nebudem vás predsa pozývať na obed, nemyslíte?“ Samozrejme mal pravdu.
„Áno viem, že by ste ma nepozývali, keby vám to nevyhovovalo.“ povedala som a pomyslela si, že sa mu musím pripadať ako totálny idiot. „Lenže, ja nemám...“ zarazila som sa. Naskytla sa mi predsa úžasná šanca spoznať perfektného chlapa. Ako vravievala priateľka Sára, treba ju chytiť za pačesy. Za jeden obed, jeden rozhovor predsa nič nedám, koniec koncov platí on. Tak čo sa zdráham?
„Lenže vy nemáte čas, pravda?“ Zaliečal sa, so sklamaním v hlase. „Myslel som si. Taká krásna a určite aj úspešná žena nikdy nemá času nazvyš. Určite sa ponáhľate domov za priateľom, možno už manželom, za deťmi, či nie?“ Dobre som vedela kam týmito rečami mieri, no nejako obzvlášť mi to neprekážalo.
„Nie, nemám priateľa, manžela, ani deti. Dokonca ani psa, keby vás aj to nebodaj zaujímalo.“ Odpovedala som mu a rozosmiala sa.
„Vidíte, na psa som zabudol. A čo mačka?“ obaja sme sa rozosmiali.
„Myslela som, že ešte nemám nakúpené. Ale to môže počkať. Páči sa mi váš zmysel pre humor. Rada sa s vami naobedujem, ak to pozvanie ešte platí.“ Videla som, ako sa mu v tej chvíli v očiach rozihrali iskričky.
„Tak poďme.“ Povedal a naznačil mi, aby som ho nasledovala. „Poznám tu vynikajúcu Taliansku reštauráciu. Dúfam, že máte rada pizzu alebo špagety?“ Povedal, no myslím, že ani nečakal na nejakú odpoveď. Ihneď vo mne prebudil slinky na bohato obloženú, chrumkavú šunkovú pizzu, ale aj hlodavý otáznik, ako tu môže poznať vynikajúcu taliansku reštauráciu, ak včera tvrdil, že je v tomto meste po prvý krát.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár