tak ma to mrzí,
vidíš, som príliš povedomý
a príliš drzý.
Buď ku mne trochu ľahostajná
a trochu chladná,
takto je láska pripokojná
a prisúladná.
Nemiluj tak nadovšetko,
nie bez prekážky,
zakazuj lásku, drv ju, mraz ju,
tak drž cit lásky.
Nesmiem byť šťastný,
lebo šťastím uplynie šťastie,
len z kyprej pôdy pochybností
nám láska rastie.(Emil Boleslav Lukáč - Paradoxon)
Teraz neviem, či to je to, čo mi chýba, alebo mi chýba čokoľvek iné. Viete, som možno celá vymyslená a možno nič z toho, čo teraz napíšem nebude pravda, to však nemení nič na tom, že to mám chuť napísať. A tak budem.
Kedysi existoval človek, na ktorom mi veľmi záležalo. First it was like "oh, you understand me so well", then it was like "something´s going on" and then it was like "shit happens, I love you, you fucking son-of-a-bitch".
Poznáte to, taká tá trápna, romantická láska, staráte sa do toho druhého, snažíte sa mu venovať to najlepšie zo seba, neviete, ako mu to povedať, revete kvôli nemu, trápite sa. Také tie všetky debiliny vychádzajúce zo srdca a z rozhádzaných hormónov, ktorým sa ženy nikdy nevyhnú.
A potom sme sa na to vysrali, lebo sme bývali od seba ďaleko. A nikdy sa nič nestalo, hoci sa mohlo. Srať na to, proste premárnená situácia, a vlastne je to asi aj dobre. Ťažko povedať, ktorý z nás je väčšia kurva, väčšia sviňa, väčšia mrcha a asociálne sa správajúca guľa svojich vlastných komplexov.
Niekedy neviem, na ktorú stranu sa prikloniť - na stranu morálky a svedomia alebo na stranu toho, že niečo proste chcem a je mi jedno, ako to získam.
Chlast, smiech, chlast a zase veľa chlastu a už sa stalo. Vždy som strašne chcela, aby ma aspoň pobozkal, aby som mala ten nechutne sebecký pocit, že som ho mala aspoň na chvíľu, aby ma držal v náručí a spal so mnou v jednej posteli. Aspoň jediný raz.
Oh yeah baby, you´ve got it.
A človek vždy chce to, čo nemá a nechce to, čo už mal alebo má momentálne. Je to základom ľudskej psychiky. Tak potom preboha, prečo moja psychika chce niečo, čo už mala?
To neexistuje, ja proste nemôžem byť do neho zaľúbená. Nie som. Je to niečo iné, neviem, čo to je. Možno osud alebo iná blbosť. Možno proste máme skončiť spolu alebo je to proste iba nástroj, ktorý mi má systematicky ničiť život. Neznášam fakt, že som spoznala toho chlapa!
Ale aj napriek tomu by si ku mne mohol zase ľahnúť do postele a spať so svojou rukou ledabolo položenou na mojom páse. To je jedno, že ožratý. Ja ožratá okno nemávam, ja si to budem pamätať. Vlastne neexistujú žiadne prekážky...
Morální sex a orálná kocovina,
cílová rovina, za kterou začína reálnej svět,
morální sex a orální kocovina,
medicína, co ráno mění se v jed.
Rovnaká diagnóza: obidvaja sme proste dve nešťastné svine.
I got it. I love it. And oh my god... better fuck it.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
popolcek
7. 11.novembra 2011 19:21
toto je proste perfektný blog!
Napíš svoj komentár