Tlacháme fráze a hráze prolomíme chlastem, lížem si rány a brány otevřem slastem...

Niekde som čítala, ževraj ľudia radi počúvajú piesne, ktoré hovoria niečo, čo by sami ľudia nevedeli povedať. Podľa mňa je to bullshit. Minimálne pre mňa - najradšej počúvam piesne, ktoré viem rovnako dobre povedať aj ja a ktoré to všetko vystihujú.

Priala by som si vyrásť a prestať túžiť po novom domácom zvieratku iba preto, že to staré je už "z módy". A naučiť sa rozlišovať, čo je iba prázdna túžba po novom módnom zvieratku a čo nejaký hlbší cit.

A ešte sa naučiť nenamotať sa na každého chlapa, ktorý mi pomáha vypustiť hormonálny tlak. A naučiť sa nič si nerobiť z ľudí, ktorí sa správajú ako hovadá, a proste im to iba oplatiť. A naučiť sa zobudiť vedľa niekoho v objatí a nikdy už o tom nehovoriť, akoby sa to nikdy nestalo.

Všade naokolo sú teraz problémy so vzťahmi. Vidím ich, je to proste preto, lebo je jeseň. Možno je jeseň proste doba na opadanie starých lások a jar čas na vyrastenie nových. Bohvie. Ale rok čo rok? Oh come on bitch, you can´t be serious.

Ľudia by to mali kurevsky jednoduchšie, keby vedeli, čo v živote chcú a čo je pre nich najlepšie. A keby to bola podľa možností jedna a tá istá vec.

Krátky románik? Sex for fun? Seriózny vzťah? Kamarát s benefitmi? Láska na celý život?

Vždy som sa hrávala na tvrdú a vždy som to bola ja, kto sa vo svojom vnútri najskôr a najviac roztopil a napokon sa do toho absolútne zamotal. Neviem byť tá zlá, bezcitná osudová žena, ktorá využíva fakt, že jej stačí niekoľkokrát žmurknúť a podmaní si slušnú časť mužského osadenstva v miestnosti. Snažím sa o to, ale neviem to. Niekedy by som možno chcela.

Vlastne ani neviem, či by som chcela byť bezcitná mrcha, ktorá ťa pretiahne iba vtedy, keď sme ožratí - alebo najlepšia kamarátka, pre ktorú by si skočil do ohňa - prípadne tá, ktorej by si jedného dňa napísal "ale ja ťa mám naozaj rád a chcem byť s tebou". A hlavne - to posledné sa nestane.

Lebo zamotať sa tu z nás dvoch viem očividne iba ja. Ty na to nei si stavaný, niečo ti na to chýba. A ak aj náhodou nechýba, tak to nepatrí mne. Škoda. Fuck it. Možno som si to proste nezaslúžila, nevermind.

Len dúfam, že keď bude zase raz najhoršie, tak mi zase vylížeš rany a nebudeš sa srať s nejakými morálnymi kravinami, ktoré na tomto svete aj tak nikto nedodržuje. Takisto ako sa neserieš s tým, aby si mi odpísal, keď ti píšem niečo dôležité.

Keď nemáš morálku vo väčšine vecí, prečo práve v tejto?

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu