V ten deň bolo hrozne horúco, bolo také neznesiteľné teplo, že za pohár studeného piva by hádam Braňo Mojsej obetoval aj ľavé vajce a za dve možno aj Noriku. Konečne sme dorazili a tak sme si mohli konečne na chvíľu oddýchnuť, uniknúť pred tými dotieravými slnečnými lúčmi a možno aj vyžmýkať tričká. Bol nám udelený dvojhodinový rozchod na tomto "malebnom" mieste, takže každý len dúfal v to, aby to rýchlo ubehlo, triedna nás spočítala a potom už len šup doma skočiť do bazénu.
Vytúžený čas bol už v dohľadne, ale s chalanmi sme si povedali, že ešte skočíme do miestneho shopu. Chuť zobrať si pivo ma prešla, keďže som sa nevedel rozhodnúť medzi jedinými dvoma delikátnymi ponúkanými značkami - Pandúrom a pivom s označením Pivo. Nespomínam si ani čo za sprostosť som si nakoniec kúpil, ale pred zaplateným som ešte stihol spolužiakovi nenápadne hodiť do košíka za hrsť kondómov.
Pri vyložení jeho košíka na pult sa jeho zrak upriamil na tento tovar a z tváre sa mu ľahko dal prečítať nechápavý pohľad. Pohľad pokladníčky bol zase pre zmenu niečo v zmysle čo si ty za úchylné prasa?! Aby situácia nebola ešte viacej trápna a jeho tvár menej červená som ho podporil vetami Adam ty kanec a ďalší spolužiak zase vetou ty nadržané hovädo.
Situácia sa nakoniec vyriešila, ale keď sme vyšli von z obchodu, tam kde malo byť približne 150 ľudí nebola ani noha. Hovorím si v pohode, veď stačí zavolať spolužiačke. Po pravde, odpoveď na otázku kde ste mi príliš nepomohla. Odpoveďou bolo totiž: noo je tu taký chodník aj stromy a tak... Obzerám sa teda všade naokolo ako magor, ale nikde nikoho.
Vtedy spolužiak zakričí: "Niekoho vidím, nejakú hlavu tam hore na tom kopci." Ma neser Varga, nikto tam nie je, odvetil som mu. Nieže by som bol taký nedôverčivý, ale spoliehať sa na zrakové schopnosti niekoho, kto má na hlave skôr prototyp hubblovho teleskopu ako okuliare, tak to nie je dobrý nápad. Bohužiaľ, keďže nikto nemal iný nápad vybrali sme sa na ten kopec.
V ten deň som Vargovi zachránil život...nezabil som ho! Keď sme sa konečne vyškriabali na ten kopec, zistili sme, že tá hlava tam predsa len bola, lenže aká! Hore na kopci bolo totiž súsošie a majiteľom spomínanej hlavy nebol nikto iný, ako sám Ježiš Kristus pribitý na kríži. Akoby zázrakom sme z tej výšky kopca o chvíľu uvideli našu školskú kolónu, ktorú sme nakoniec zastihli a ušetrili sme si tak jeden problém u triednej na horšie časy do zvyšku školského roka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
greenbunny
24. 2.febuára 2011 14:41
hmmmm pandúr... lahôdka
Napíš svoj komentár