"Takže, mám takú teóriu. Všetci nosia masky."

-"Takže, mám takú teóriu. Všetci nosia masky. Ty, ja, každý človek okolo nás."
-"Aké masky?"
-"Proste masky. Schovávame sa za ne v domnienke, že náš posratý život bude aspoň na chvíľu lepší, aspoň na ten čas, kedy máme na sebe masku."
-"Ja nenosím žiadnu masku."
-"Ale nosíš. Tu pri mne si niekto celkom iný ako v škole. Tam ťa prezrádza ten tvoj falošný obmedzený smiech."
-"Ja nemám žiaden falošný a obmedzený smiech."
-"Ale máš."
Nechcel som jej naďalej protirečiť, pretože koniec koncov mala pravdu a v skutočnosti mi lichotilo, že si všímala také veci, ako je môj falošný smiech.
-"Tak fajn, možno sa v škole chovám inak, ale to len preto, že mi nezáleží na tom, čo si o mne druhí myslia. Je mi to úplne jedno. Prečo ju nosíš ty?"
-"Myslím, že žiť s ňou je oveľa jednoduchšie ako bez nej."
-"Prečo? Predo mnou ju môžeš zložiť."
-"To určite. Potom by som už nemala žiadnu vec, ktorú by si mi mohol zobrať."
Znovu som jej nerozumel.
-"Chápeš, metafora. Proste by si mi jedným slovom, jediným pohľadom mohol ublížiť a všetko zničiť."
-"To by som nikdy neurobil."
-"Samozrejme, že by si to urobil. Hneď v tejto chvíli, ak by si to vedel."
-"Tak mi to povedz."
-"Vidíš? Maska! Tvár sa, že som nič nepovedala."
-"Ty si tak divná."
-"Môžeš odísť, ak chceš."
-"Mal by som. Ale nejdem."
-"Prečo?"
-"Mám ťa rád."
-"Chceš povedať, moju masku."
-"Som si istý, že raz ju strhnem."
-"Áno, toho sa bojím aj ja."

 Vymyslený príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu