"Ty a predavačka? Nebuď smiešna maličká, veď sa nevieš ani poriadne obliecť... ukáž ako ďaleko vieš pľuť.." hrdo som sa naklonila z terasy, opľula kocúra Marsa a svoju brada.
"Radšej by si sa mala naučiť ladiť farby, lebo tvoje vykúkajúce zelené ponožky z bielych číňaniek sú fakt otrasne" zahanbene som pozrela do zeme, zatiaľ čo mi deduško rukou utrel sliny z brady.
"To nie je také ľahké, musíš byť rozumná. Hovorím, rozumná(!) nie múdra! Múdri ľudia väčšinou zabúdajú na rozumné veci a tým sa stráca čaro všetkých bublín. Vieš čo je vôbec bublina?" aj keď som vedela, nečakal na odpoveď
"... bublina bude celý tvoj život, to nie je úsek tvojho života, to je všetko čo budeš mať. Bubliny sa budú s tebou rozprávať, budú ti radiť, všetko je v nich. Je v nich magická sila celého vesmíru a pokiaľ budeš prosiť, dostaneš od nich všetko."
Jeden múdry Angličan raz povedal:" Vyfúkni si mydlovú bublinu a pozoruj ju; môžete ju skúmať celý život a stále ti dá nové prekvapenie"
Bublina je skvost, ktorý ti raz pripomenie a odzrkadli všetko čo si povedala, urobila, cítila... Ak na ňu budeš dlho pozerať, praskne, lebo cíti tvoj hlboký pohľad, ak budeš na ňu veľa hovoriť, praskne, pretože má krehké steny, nemôžeš sa jej silno dotýkať, pretože je nedotknuteľná....
Až po dlhšom čase som zistila, že hovoril o priateľstvách....
Umrel nečakane v máji, keď všetko tak krásne rastie, a tesne pred výdychom povedal:" Narodila si sa aby si rozdávala Lásku tak prosím, nepraskni nikdy žiadnu bublinu"
Otvoril dlaň, z nej vyletela bublina
Vtedy som ešte dlho plakala
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
alroune
2. 1.januára 2011 09:53
krasne a zaroven smutne
Napíš svoj komentár