.
Ak média s radosťou spomínajú porušovanie ľudských práv, mali by sa pozrieť do vlastnej krajiny a do krajín omieľajúcich neustále túto tematiku pre svoj vlastný biznis, pre svoje vlastné nekalé ciele. Viaceré kapitalistické štáty majú ústavou definované právo na prácu, zdravie, vzdelanie a dôstojný život od kolísky po hrob. Rovnaké práva zaručuje aj naša Ústava. Aká je skutočnosť? Dodržiavajú sa tieto ústavou dané základné práva človeka?
.
Vo viacerých krajinách ústavou zabezpečujúcich právo na prácu sa deje pravý opak. Na Slovensku, aj napriek ústavnému právu je vysoká nezamestnanosť, zvlášť medzi mladými ľuďmi a medzi staršou generáciou, ktorá nemôže isť ešte do dôchodku, hoc o ňu, ako pracovnú silu nemá nik záujem. Napriek právu na prácu sú títo nezamestnaní ľudia nútení žiť pod vlastnú dôstojnosť, čím sa porušuje ďalšie ich ústavné právo, Rovnako je to aj s právom na zdravie – dnes nie je zdravie výsadou pracujúceho človeka, hoc sa tak ústava tvári, dnes je cieľom najtvrdšieho biznisu. Máte zdravotné problémy a chcete ich vyriešiť? Plaťte, bolia vás zuby, zaplaťte a váš problém sa vyrieši. Hlásenia rôznych organizácii hlásia, že Slováci majú pokazené zuby a nedostatočný záujem o vlastný chrup. Bohužiaľ, nie je to neochota sa starať o svoje zdravie, pracujúci si nemôžu ani najzákladnejšie ošetrenie u zubára dovoliť. Rovnako výsadou bohatých sa stáva aj právo študovať. Zákon zaručuje bezplatné štúdium, napriek tomu študent musí zaplatiť poplatok za prihlášku na vysokú školu, poplatok za ISIC kartu, v prípade štúdia dvoch odborov aj „výpalné“ za prekročenie dĺžky štúdia . Ešte stále si myslíte, že u nás sa neporušujú ľudské práva, keď chudobný človek zomiera na ulici bez ošetrenia, nemôže si dovoliť ošetriť zuby a nemá prácu?
.
Hlavným krikľúňom o porušovaní ľudských práv sú USA, preto sa pozrime ako sa u nich dodržujú ľudské práva.
.
V Amerike, ako krajine neobmedzených možností dochádza k najčastejšiemu porušovaniu ľudských práv, už od vzniku štátu. Pôvodné obyvateľstvo –Indiánov vlastniacich rozsiahle pláne stredozápadu a Skalnatých hôr, po nájdení zlata natlačili do nehostinných rezervácii, kde žijú, respektíve živoria praktický dodnes. Pôvodné obyvateľstvo nemá žiadne práva, zdravotná starostlivosť je mu praktický nedostupná. O niečo lepšie je na tom „farebné“ černošské obyvateľstvo, to v rôznych zdĺhavých bojoch za svoje práva získalo ako-také výsady. Potlačovanie ľudských práv černochov zo strany vládnej moci sa prejavilo segregáciou, keď černošské obyvateľstvo nemalo právo vstupovať na toalety „bielych“, cestovať v autobuse pre belochov, ba ani študovať. Vláda mlčky aj podporovala rasistické výpady ku-klux klanu a iných pravičiacko-fašistických tlúp. Ba sám všemocný riaditeľ FBI John Edgar Hoover sa neraz vyslovil, že „najlepší neger je mŕtvy neger“ . Krikľúni o porušovaní ľudských práv neraz vykrikujú o 50-tych rokoch v socialistickom sektore. Verte – neverte aj v tých „demokratických“ USA to bolo rovnako Výbor pre vyšetrovanie neamerickej činnosti zbavil ľudskej dôstojnosti tisícky vlastných občanov, ako „hollywoodsky“ komunista bol súdený popredný pokrokový americký dramatik Arthur Miller, k emigrácii bol dohnaný Charlie Chaplin, zo štátnej služby bolo prepustených niekoľko stoviek zamestnancov ministerstva zahraničných vecí, len z dôvodu, že nechceli svet studenej vojny.
.
V porušovaní ľudských práv v USA sa objavil aj nový nevídaný prvok v porušovaní ľudských práv svojich odporcov, takzvaný „Frame-up“ Význam „Frame-up“ znamená v preklade klamlivé, podvrhnuté obvinenie zo zločinu. V politickom slovníku by bolo možné „Frame-up v USA možno dešifrovať ako snahu zbaviť sa svojich politických odporcov bezdôvodným obvinením a odsúdením za spáchanie trestného činu, ktorého sa dotyčná osoba vôbec nedopustila. Táto metóda sa v USA využíva zvlášť na postihovanie odlišne zmýšľajúcich osôb – odborárov, predstaviteľov Komunistickej strany USA, revolučnej mládeže, prípadne vedúcim predákov mierových organizácii Frame-up má v dejinách USA neslávnu tradíciu. V máji 1920 boli dvaja talianski robotníci Nicolo Sacco a Bartolomeo Vanzetti zatknutí na základe klamlivého obvinenia z vraždy. Úrady štátu Massachussets, napriek nevierohodným dôkazom oboch robotníkov odsúdili na trest smrti. Zápas o ich životy sa tiahol bezmála 7 rokov. Mítingy na ich obranu sa konali po celom svete, v Československu popredným organizátorom rozhorčených manifestácii na obranu Sacca a Vanzettiho bola Komunistická strana Československa, ktorá aj zamýšľala poslať svojho advokáta dr. Viktora Sterna, aby ich obhajoval.
.
Dobová tlač USA rozšírene popisovala posledné okamihy oboch nespravodlivo odsúdených. Nicolo Sacco pred vykonaním rozsudku prehlásil : „Nie som vinný, žiadneho zločinu, z ktorého ma viníte, som sa nedopustil.“ Rovnako rozhodne vystupoval aj druhý odsúdený Bartolomeo Vanzetti : „Chcem len povedať, že som nevinný, nie som žiadny zločinec. Celý svoj život som bojoval za to, aby boli zlikvidované všetky zločiny voči zákonu a morálke, ale i za to, aby bolo zlikvidované vykorisťovanie človeka človekom – zločiny, ktoré oficiálna morálka a zákony podporujú, a ktoré vedú ľudí k zločinom zo zúfalstva a zo strachu z nasledujúceho dňa..“ K prípadu Sacca a Vanzettiho sa štátne orgány vrátili pri príležitosti 50. výročia, guvernér štátu roku 1977 priznal, že proces bol hanebný, no odmietol sa ospravedlnil, pretože bol presvedčený o vine oboch odsúdených. Aj takto je schopná vystupovať štátna moc. Pravdaže hanebná vražda Sacca a Vanzettiho nie je jediným justičným úmyselným omylom.. Roku 1931 v mestečku Point Rock /Alabama/ bolo za znásilnenie odsúdených 9 mladých černochov vo veku od 13 do 20 rokov. Porota zložená výhradne z belochov ich odsúdila na 20 rokov, hoc chýbal akýkoľvek dôkaz, ba hlavná svedkyňa obžaloby, znásilnená Ruby Batesová sa pred súdom rozplakala a povedala, že k výpovedi bola donútená policajnými zložkami a svoju pôvodnú výpoveď odvolala . Aj napriek tomuto bolo 9 mladých černošských chlapcov odsúdených na dlhoročné väzenie. Frame-up sa využíval aj v nasledujúcich rokoch, nebudeme rozoberať všetky prípady z tridsiatych rokov, hoc ich bolo v každom štáte niekoľko stoviek. Frame-up sa využíval v 50-tych rokoch, na základe vykonštruovaného obvinenia boli odsúdení neprávom na trest smrti manželia Rosenbergerovci. Po návšteve ZSSR za vlastizradu súdený ideologický podpredseda ÚV Komunistickej strany USA Herbert Apetheker, ktorý sa dopustil tej viny, že sa zúčastnil ako delegát XIX. zjazdu KSSZ. Bolo by naivné si myslieť, že sa takéto praktiky nadiali v najnovších dejinách, od 70-tych rokov, praktický po dnešok. V 70-tych rokoch boli najviac súdení a odsúdení v rámci Frame-up vedúce osobnosti mierových výborov bojujúcich proti vojne vo Vietname, bojovníci za práva černochov, ba priam celé organizácie /čierni panteri, bieli panteri/ Hanebnou ukážkou bolo aj obvinenie nevinného človeka z vraždy prezidenta Kennedyho, čo len poukazuje na nekalé praktiky americkej justície.
.
Prapodivným procesom sa stal súd s černošskou predstaviteľkou komunistickej strany USA Angelou Davisovou roku 1971. Tá bola obvinená s napomáhania pri vražde, hoc bolo dokázané, že nemala na zločineckú skupinu žiadne spojenie a preukázateľne sa nachádzala v tom čase na inom mieste. To čo by každému inému súdu stačilo na zbavenie viny v plnom znení, to americká justícia nebola ochotná pripustiť a ďalšie súdne konania pokračovali počas celého roku 1971. Angela Davisová bola prepustená až na základe celosvetových protestov, ale aj tak bola neustále podozrievaná a prenasledovaná ako spolupáchateľka pri vražde. Štát Kalifornia sa jej nebol ochotný za spôsobenú škodu ospravedlniť a ani ju ako väznenú nevinnú neodškodnil.
.
Niektoré vykonštruované procesy majú priam bizarný, ba až úsmevný charakter. V Michigane bol súdený popredný predstaviteľ skupiny „Bielych panterov“, bojujúcej za mier vo Vietname a za práve černochov, za držanie narkotik, ktoré mu políciou boli samozrejme podvrhnuté. Po začiatku súdneho procesu mu bola „dokázaná“ aj vina za úmysel spáchať bombový atentát na úradovňu CIA v meste Ann Arbor. Na celom tomto obvinení bolo komické, že obvinený nevedel, že také mesto vôbec aj existuje, nie to, že tam je nejaká úradovňa CIA. Súdu sa nepodarilo ani dokázať, že by tam vôbec vyšetrovaný niekedy bol. Napriek tomu bol odsúdený na dlhoročné väzenie.
.
70 roky boli obzvlášť bohaté na vykonštruované procesy. Ako poznamenala Angela Davisová, nikdy nebolo toľko súdených a odsúdených mierových aktivistov za rozličné trestné činy ako v 70-tych rokov. Mieroví aktivisti z „Harrisburgskej osmičky“, „Willmingtonskej desiatky“, na čele ktorej stál mierový aktivista kňaz Ben Chavis, boli súdení a odsúdení za rozličné trestné činy – vraždou počnúc, poburovaním a rebéliou končiac na dlhoročné väzenia.
.
Komický bol aj súdny proces s tzv. „59 z Pujalapu“ – takto v USA nazývali 59 indiánov a belochov bojujúcich za právo Indiánov loviť ryby v rieke Pujalap 59 na protest proti zákonu lovila ryby v rieke, na čo ju pri policajnej rázii zatkli a predviedli pred súd.. Všetkých 59 súdených bolo aj odsúdených na dlhé roky za rebéliu, obhajoba preukázala, že celý súdny proces je nedôvodný, keďže 59 mali rybárske lístky, na ktoré sa zákon nevzťahoval.
.
Úlohou článku nebolo dokázať všetky justičné omyly, ktorých sa dopustila štátna moc v otázke ľudských práv. Úlohou článku bolo dokázať, že nie všetci, čo vykrikujú o ľudských právach ich aj dodržiavajú.
.
Charakteristickým znakom USA je , že všetky uznesenia v otázke ľudských práv na pôde OSN, nie sú v Spojených štátoch ratifikované, čo je základný právnický krok pri ich dodržiavaní. To aj poukazuje na to, ako najväčšia kapitalistická veľmoc to úprimne pri ich dodržiavaní myslí. Preto, všetky vzdychy a vzlyky o porušovaní ľudských práv v Sýrii berte s rezervou, pretože ich splietajú tí, čo ich sami porušujú.
.___________________________________________________
[1] Daily Worker 23.VIII. 1927
[2] tamže
[3] BOLŠAKOV , V.V : Biznes na pravach čeloveka , Moskva: izdavateľsvo Mysl , 1980 , s. 85.
.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár