Po trblietavej hladine jazierka sa kĺzala jej ruka. Hladila ju, akoby hladila jeho tvár. Zavrela oči, aby ho uvidela... Znova a znova, tak ako ho mala v spomienkach,.. tak ako ho chcela mať..

Vôkol nebolo nič, žiadne polia, stromy, les, či púšť....
Nebolo nič, ani žiadnej oblohy a vtákov..
žiadneho mesiaca s hviezdami...
nijaké slnko v diaľke..
a nijaké šťastie bez cesty...

Čupela pri jazierku a mohla byť všetkým, čím si zažiadala
alebo, čím by si prial on ..
Mohla byť búrkou splnených prianí,
mohla byť lesnou vílou a tancovať do úmoru,
mohla byť bleskom a preťať obidvom srdcia,
mohla prestať plakať a jazierko by nebolo....

 Báseň
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
bobor  27. 6. 2007 11:17
tak predsa víla...
2 
fotka
bobor  27. 6. 2007 11:32
Z rozprávky do rozprávky



Kde nebolo

tam nebolo

Žiadne hory

ani doly

Voda nikde netiekla

prameň nevyvieral



Nebol tam žiadny les

ani krajina

Bez kráľovstva

bez hradu

a bez kráľa



Žiadny mier

žiadne vojny

Bez snov

bez reality



Tam som ťa našiel

A vôbec som to nepochopil



Napíš svoj komentár