Možno myslela som na iných a o nás pochybovala, rozmýšľala o blbostiach a chcela byť zaujímavá. Ale pravda je, že vždy som ti bola verná, že som Bola a Som tvoja žena. Správam sa niekedy ako malé decko, a tvárim sa, že je mi jedno všetko. No nechcela by som o teba prísť, túžím len tvoje pery sať a jemne hrýzť. Chcem ťa každý deň obímať a hladiť, a našu lásku tak možno navrátiť. Je to ešte možné ? Myslíš že sa to dá? Či už len skončiť trápanie? Možno začať odznova ? Písala som poviedky, v ktorych boli chlapi, všetkých, tých vzrušujucich chlapov si stelesňoval Ty. Myslím, že všetci máme myšlienky rôzne, dobré aj zlé, a Ty si vždy si bol jediný, komu patrilo moje srdce. Tebe som patrila a patrím celá, len pri tebe som občas smelá, len v tvojom túžim a chcem byť náručí, snívať že to nikdy neskončí. Odpusť, že som ti málo lásky ukazovala, možno som ťa málo bozkávala, Túžim ťa obímať, hladiť a bozkávať, pri tebe sa budiť a večer zaspávať. Šepkať Ti, že si dokonalý taký aký si, že nechcem o Teba prísť. Len jedno želanie mám, aby si sa ako pred tým znova usmieval. Vyznanie 0 0 1 0 0 Komentuj