Priateľ

Raz som nemala príliš dobrý deň a prišiel za mnou môj známy, akýsi skľúčený.. "Cítim sa tak sám. Nemám priateľov," zveril sa mi, čo u ňho nikdy nebolo zvykom.
Pozrela som na ňho a spomenula si na všetkých tých kamarátov, ktorých má a s ktorými sa stále smeje.
"Ale veď máš kopu priateľov," namietla som.
"To nie sú skutoční priatelia. Oni ma vôbec nepoznajú... a nerozumejú mi," smutne sedel a díval sa do zeme.
"Možno preto, že im nedôveruješ a nedáš im šancu, aby ťa pochopili.“ Dvihol zrak. Chvíľu bol zamyslene ticho.
"Je ľahké hľadať na priateľoch chyby a čakať, že sa zmenia. Naozajstných priateľov veľa niet, čo tak snažiť sa, aby si ním bol ty. Veľa ľudí to nedokáže a zaujímajú sa len o seba, preto sú priateľstvá také vzácne. Keď ti je smutno, skús sa ich spýtať, či nemajú nejaké problémy. Keď sa mračia, rozosmej ich. Keď sú šťastní, raduj sa s nimi. To, čo im nevieš dať ty, nečakaj od nich. Skutočný priatelia totiž nemyslia na seba, ale na svojich priateľov."
Usmiala som sa, no on akoby sa mračil. Potom som ho nechala so svojimi myšlienkami.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu