že je to láska.

taká ako v tých knihách,
kde zvíťazí nad všetkým zlom,
kde je dobro dobré
a zlo len zlé.
Nemusíš rozmýšľať aké to je,
keď vždy je to nakoniec čiernobiele.
Koľko je ešte potrebných slov
aby som si bola istá
že to čo je, tak má byť, lebo som s tebou?
koľko krát musím byť napochybách
a vidieť tvoje slzy
a nič nezmení veta:
ako ma to mrzí..

koľko krát mi ešte budeš odpúšťať
aby som ti mohla trápne povedať
:ľúbim ťa?
koľlko krát budem s plačom čakať na to,
že ma obímeš
a potom ti poviem:
nemá to zmysel, prosím choď preč?
koľlko krát si este budem pripadať ako hlupák
keď sľúbujem ti
a za chrbtom zabúdam...

vieš, som slabá a neistá
možno tak ako si bol ty....
a teraz ja som tá,čo nás ničí,
čo hovorí slová, ktoré zostávajú v srdci
čo tak pália
ale potom predsa postavia náš svet nanovo.



Zalaskovanemu...

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
zalaskovany  30. 11. 2008 22:46
vies ze ja som tvoja istota, ze mne sa mozes zdoverit,

ze ked ti je tazko mozes mi verit

ked potrebujes ma ja som stale tu

ze ruze odomna nikdy nezvadnu...
Napíš svoj komentár