Vieš čo?

Môžeš byť môj, viem. Stačí len natiahnuť ruky schmatnúť ťa a držať pri sebe...vážne to stačí? Občas sa nie naozaj usmiať a plakať, nie naozaj sa tešiť a byť smutná. Neviem, či dobrí a dôverčiví ľudia majú niečo z tohto sveta a mohla by som byť taká kvôli tebe alebo kvôli mojej láske aby bola tá pravá stále...lebo ona je. Hoci trpí v tvojom objatí, hoci ty plačeš v mojom, lebo sa navzájom držia a nepustia von.

Je ťažké snažiť sa každý deň žiť a byť originál dvojníka a je ťažké byť láskou, ktorú miluješ. Myslela som si, že je ľahké byť na zemi a pri tom s tebou lietať v oblakoch, ale kým som ťa naučila lietať sama som to zabudla a seba som pripútala k svetským neexistujúcim starostiam. Zabudla som pri tom, že nikdy predtým som nežila, len som sa skrývala v svojom tieni tak ako doteraz. Len s tebou viem, že sa smejem, hoci vtedy rozmýšľam, kedy šťastie pominie, len teba som ľúbila, len teba ľúbim, hoci rozmýšľam, kedy sa láska skončí.

Láska je príbeh, príbeh života a chcela by som svoj príbeh písať s tebou. Dal si mi toho tak veľa, nežných slov a pohladení, chvíľ plných lásky, rozhovorov, keď sme si ešte mali čo povedať. Staral si sa o mňa a strachoval, odpúšťal mi a veril sľubom, že sa zmením. Cítim už len prázdno v mojich chybách ale chcem znova nájsť radosť života a eskalátory, na ktorých by sme sa mohli navždy objímať.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu