Od kedy sa spoznala s ním. Len kvôli nemu sa ukrátila o čas, ktorá mohla stráviť v posteli. Iba o takomto čase s ním mohla prehodiť pár slov, neskôr ju čakali iné povinnosti. čakala na každé slovo, aj keď málokedy k niečomu viedlo. Ako telenovela, len s tým rozdielom, že nikto nevedel pri prvej časti ako sa skončí.
Kým čakala akými slovami jej zas zasadí úder, premýšľala o tom aké veci sú schopní ľudia spraviť pre lásku. A zbytočne. Načo vstane skôr keď aj tak ju bolí ten pocit, že to asi nikam nevedie? Prečo toľko analyzuje každé jedno slovo? Má zmysel byť milá a chcieť byť s ním keď on nechce? Asi.
Nevedela čo k nej cíti. Pokazila to. Povedala niečo čo nemala , a odvtedy to šlo dole vodou. Aj keď to nemyslela naozaj a smiala sa keď to hovorila. Často nevie čo od nej chce, prečo ju stále vyhľadá aj keď ona ho odsunie aby ju prešiel ten pocit, že k nemu cíti niečo viac.
A on o tom nevie. Alebo nechce vedieť. Veľakrát si povedala, že to aj tak nemá cenu. Často sa pristihla, že myslí na to, že on vlastne nie je pre ňu. Alebo ona preňho. Ale stále ju k nemu niečo ťahalo. Bojí sa priznať svoje city. Radšej sa trápi, čaká a dúfa, že spraví prvý krok on.
Koľká hlúposť. Mať šťastie na dosah ruky a ani sa ho nedotknúť. Videla ako sa pozerá na iné, čítala čo písal a upadala. Stála na mieste a nikam sa nehýbala. A postupne si uvedomovala, že tadeto cesta nevedie.
Prebudila sa do ďalšieho rána. Bolo 11 hodín a ona vstala s úsmevom na tvári. Konečne sa dobre vyspala. Len na ako dlho...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
tak to znie desivo
pekny clanok nieco mi to pripomina