Keď som na strednej škole urobil coming out spolužiakom, ktorí boli veriaci, tak sa ma veľmi snažili presvedčiť, že som zlý človek a že by som s tým niečo mal robiť. A nemyslím si, že je správne, aby som niekedy niekoho donútil o sebe pochybovať, či je dobrý, alebo zlý človek. Hlavne, ak nikomu neubližuje. Bolo to kruté. A nakoniec som nemal pocit, že sú to moji kamaráti, len bábky spoločnosti, ktorá zamieta existenicu všetkého iného, ako daná spoločnosť súhlsí.
Vtedy som sa rozlámal na kúsočky, ako osobnosť a snažil som sa zistiť, kto som a čomu verím. A to bolo niečo, čo bolo pre mňa veľmi ťažké, pretože som v živote už nemal osobu, s ktorou som zdieľal svoje strasti, pretože sa kvôli viere ku mne otočila chrbtom. Ale musel som ísť ďalej.
Kedysi bol vo mne kúsok viery. Zhasli ho. Tak veľa zlého nemôže prísť od niečoho, resp. niekoho, kto vás má rád. Vykašľal som sa na to, a viac sa venoval osobnostnému rozvoju a skúmaniu seba samého.
Nikdy nebudem veriaci, to je isté, som hrdý na to, že som ústal to, kto som, že som to bol schopný zistiť a priznať si. Hoci sa považujem za najhoršiu osobu, ktorú poznám, som ochotný sám so sebou vydržať. Teraz. Boli časy, kedy som naozaj myslel na to, že to skončím. Že skočím.
Zmanažoval som nové kamarátstva, revitalizoval som niektoré staré a život sa oveľa zlepšil, keď som prestal skúšať veci, na ktoré sa ma snažili nahovoriť ľudia, ktorí nechceli, aby som bol sám sebou. Doteraz niekedy počúvam, žeby som mal skapať za to kto som od takých ľudí. Jedného dňa skapem, ale nie dnes, nie zajtra, ešte to chvíľu potrvá.
Ale otázka, ktorú mi niekto zrazu položil, ma zaskočila.
"A ty sa nebojíš Boha?"
Netuším, prečo by som sa mal. Za prvé nie som veriaci, a ak teda existuje, nemám dojem, že robím niečo niekomu, čo by mu spôsobovalo ujmu. Ak ste veriaci, pokojne verte, nebudem vám to vyčítať, je to vaša vec, vaše rozhdonutie, vaša viera, to kto ste. Ak nikomu neubližujete, tak vás nechám bez povšimnutia. Ak niekomu ubližujete, tak najskôr zakročím, netuším ako, ale dáko áno. Robím to nerád, lebo nemám rád násilie, ale už sa to pár krát stalo.
Bojím sa toho, že tu po mne nič neostane.
Mier.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pubertslatinocelny
24. 11.novembra 2019 23:17
preco si myslis, ze si najhorsi clovek, akeho poznas?
3
nie som veriaca, ale myslím si, že ak ti niekto povie, že si zlý človek len pre to, že si iný alebo neveríš v Boha, tak sám Boha popiera. Pretože Boh je podľa cirkvi všemohúci, vševediaci a dobrý. A to znamená, že by ťa nemal súdiť za to, aký si, ostatne on sám ťa tak stvoril, nie? Mám kamarátov, ktorí sú hlboko veriaci, ale toto sú veci, ktoré by nikomu nepovedali a ani by si nepomysleli. Dúfam že sa tu nerozpúta nejaká búrlivá debata. Lebo ako si napísal - nech si každý verí v čo a koho chce. Len sa rešpektujme.
4
@moonghost presne ak to nevedia akceptovať je to, žiaľ, ich problém. Nie môj.
Nemyslím si, že sa tu rozpúta búrlivá debata.
Nemyslím si, že sa tu rozpúta búrlivá debata.
5
@jakzig hej žiaľ :/ len som chcela povedať vlastne to, že nie vždy ide o vieru, možno skôr o nesprávny výklad viery. Ale úplne s tebou súhlasím, cirkev mi je cudzie. Zachraňuje to iba terajší pápež, podľa mňa robí dosť dobré kroky a rozhodnutia
Napíš svoj komentár