Tento článok nie je o tom, že nemám rád svoju prácu, ale o tom, že nenávidím tento systém, ktorým fungujem. Prácu mám v Banskej Bystrici, kde aj bývam - často, ale často bývam aj v Martine, pretože tá hodinka cesty vlakom, to je ako ísť 75 v Bratislave z Čiližskej na Krasňany. (Možno kúsok dlhšie). Takže ak chcem byť so svojimi starými kamarátmi, tak mi stačí dostať sa do MT v tom momente, kedy majú voľno. A verte, že sa snažím mať aj kamarátov v BB, lenže väčšina ľudí, čo robí po-pia môžu ísť von tak akurát v piatok a tiež majú svoj program. Tým, že robím dosť veľa piatkov a víkendov tak tie, čo mám voľné, chcem tráviť s tými, čo viem, že si na mňa ten čas nájdu. A aj z otcom, ktorý chodí domov z Talianska raz za 2-4 týždne na víkend. Nie je to bohviečo.
Začínam byť unavený. Najbližšie ku kamarátstvu mám s ľuďmi z podniku, ktorý mám pod oknami, lebo som tam začal chodiť často na pivo - v náhodné dni a sám. Ale sú tam kamarátsky. Najnovšie to je už len o tom, že keď sa ozvem, tak niekoho uvidím. Ak sa neozvem, tak vlastne neexistujem. Hrám sa s myšlienkou. Čiernou.
Kamarátka s ktorou v Martine chodím do kina sa na mňa asi jediná teší, jediná mi zavolá. A je ochotná má prísť... krivdím. Kamarát, ktorý je teraz v Barcelone sa ma pýtal, či ma môže prísť pozrieť do BB pomedzi sviatky, pretože áno pracujem. Dokonca jednu zmenu sám. (Dúfam, že nie v celej firme... zas.) Zabudol som, čo som týmto odsekom vlastne chcel povedať, do čerta.)
Koniec koncov, hovorím si, že Bystrica nie je veľmi pre mňa. A vždy som vedel, že tam nechcem ostať žiť, možno preto sa moja snaha sa zbližovať s ľuďmi čiastočne rozpadá. Alebo je to tou únavou s denných, nočných, ledva voľna a tak podobne.
Je čas sa rozhodnúť. Mám nájomnú zmluvu do konca januára. Majiteľ sa od septembra neozýva. Prestal platiť internet, vodu, elektriku... Od konca augusta bol v zahraničí. A od septembra je ticho. Či sa mu niečo stalo, či sa na to vykašľal to je otázka pre iných. Najskôr sa mení majiteľ, lebo sa to začalo riešiť. Neviem, kedy ako. Lebo cez deň som buď v práci, alebo spím. Ak budem mať novú nájomnú zmluvu, tak neviem kedy končí. Zatiaľ. Pracovná zmluva mi končí na konci januára. Stačí si zbaliť saky paky, nájsť inú prácu. Dakde úplne v riti a zmiznúť. Jednoducho sa stratiť. Prestať sa všetkým ozývať a vybudovať si nové kamarátstva.
Alebo sa možno potrebujem kvalitne opiť.
Alebo vyspať.
Strácam motorické schopnosti. Narážam do predmetov, ktoré chcem obísť. Jednoducho to nezvládnem a narazím do nich.
A o vzťahoch romantického charakteru, ani nehovorím.
To skôr umriem týmto štýlom, ako sa k niečomu dopracujem.
Cítim sa slabý a nemám chuť žiť.
Ledva kráčam vpred.
Cítim váhu na ramenách.
Nič na nich nenesiem.
Dnes som sa oholil. Aj tom stále škaredý.
Pseudoblog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vreskot000
1. 12.decembra 2018 22:26
nie si sám,neboj sa, a viacerí riešime podobné problémy, ktoré si načtol v tvojom príbehu, avšak odkázať ti môžem jedno jediné, ľudsky ťa chápem, a prajem ti len to najlepšie.
Napíš svoj komentár