na moste
okolo mňa
chodili ľudia
cítil som sa
ako pes
toto čakanie
ma ubíja
nenávidím to
vždy každý mešká
Čakal som dlho
neviem koľko
pozoroval som
tých ľudí
ten všeobecný ruch
cestovanie reklamy
akoby čas plynul
stále rovnako
Nadomnou
preletela vzducholoď
jediný pekný okamžik
za celý deň
Naraz zmizli
všetky starosti
o financie
zabudol som
na priateľov
na rodinu
na šéfa a starosti
o nové publikácie
Nebolo už nič
len myšlienka
a prázdno
moja duša pocítila
neskutočnú rozkoš
a pokoj zároveň
Existoval som len ja
a tá vzducholoď
nekonečná voľnosť
Myšlienky mi
zahalil jemný
prach spomienok
a ja som
zatúžil byť voľný
nie spútaný
stenami rakvy
úplne voľný
aspoň raz
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár