ktorá nasala teplotu vzduchu
chladného ako ľudské srdcia
som potichu vyjedala
zo s láskou zabalených čokoládových cukríkov
a myslela na dobro.
Stál na zastávke
čakal na autobus
išiel domov
nečakal ma
stretol ma
usmial sa
čo si myslel,
čo si myslím?
Odišiel
tak ticho a nenápadne
ako prišiel
Iskra v očiach
na tak malý moment
našla som jeho
úsmev v autobuse
keď bolo už asi pod nulou
a všetci ľudia to cítili
a všetci ľudia boli zmrznutí
a chladní.
Malé pohladenie
uprostred chladného večera
a ja som sa celú cestu smiala
bezdôvodne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár