Pocujem tikot nastennych hodin...inokedy kazda jedna sekunda prinasala stastie,radost. Spotene rucicky chodili okolo velkeho brucha a tesili sa spolu so mnou . Dnes tu lezim a Zas ich pocuvam. No nieco sa zmenilo.
Ich ladne pohyby otazeli a kazda jedna sekunda boli...dnes tu lezim a nic ine nechcem. Nechcem aby Zas ziarili stastim ako niekedy, ako ja . Ved predsa nicim inym sa dnesny vecer nelisi od tych ostatnych. Vyriaci vzduch v izbe prinasa myslienky, len dnes su akesi temne, len dnes sa nepacia Ani tym hodinam.
Vsetky vnutorne boje utichli,uz vojaci zlozili zbrane, uz nemaju zaco bojavat ,len dnes. Krvavy potok stale tecie dolinou v tvare srdca,len dnes. Len dnes chcem pohltit vsetku tu bolest a zajtra chcem byt opat vcerajskom.

Len dnes uz trva vecnost.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár