Prečo? Pocit nekonečnej viny, tvoja lahostanjosť....už dávno neviem čo je to spánok. Pár týždňov,mesiacov...ubehlo ako voda. Som zvedavá do kedy. Ako dlho sa ešte budeme skrývať za klamstvo? Mám pocit, že navždy ( bodaj by som sa mýlila) . Ale ja sa už nechcem hrať. Aspoň zmeň pravidlá. Lebo tieto ma ubíjajú. Zmeň ich pokým to nieje ľahostajné mne,prosím. Nechcem povedať že potom bude neskoro, lebo viem že nikdy nebude príliš neskoro ( a myslím to úprimne, narozdiel od teba) .
DNES, to bolo fajn ...povedal si keď som odchádzala..Celý večer sme kukali filmy, jedli nejaké tyčinky , smiali sa , rozprávali.... Dokonca si mi pustil tú lampu, ktorú som v tvojej izbe vždy obdivovala. Ty si sedel na čiernom vaku a ja ? Vyvalená na postely ako doma . Mal si pravdu bolo to fajn. Išiel jeden film za druhým, no ty si ich poznal už naspamäť. Každý film som vybrala z abcedného zoznamu (ktorý spravil tvoj ocino ) alebo len podľa čísla sme hádali , ktorý si kukneme. Usmieval si sa na mňa v odraze skla. Keď som to zbadala strašne som sa hambila . Ale bolo to krásne. Potom tie podpichovačky, so šteklením a podobne , naozaj bolo fajn. Ako zakaždým keď som bola s tebou. Dával si mi silu už len tým, že si bol. Každý tvoj úsmev mi dal viac ako čokoľvek iné...
V ten istý deň,neskoro večer keď som zaspávala na zástavke. Bál si sa aby som nezaspala v autobuse, zároveň si sa mi smial, že tak veľmi zívam. Keby osm vtedy mala síl tak ťa určite ušteklím k smrti . Mal si pravdu ...bolo to fajn.
PS: ďakujem ti za všetky krásne chvíle, naučil si ma v živote mnoho a na to ti nikdy nezabudnem ...a nie nehnevám sa, že sa skrývaš za klamnstvo, veď ty určite vieš prečo to robíš. (škoda, že si to nikdy neprečítaš).
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
motovidlo323
27. 1.januára 2020 16:09
Bože toto som veľmi precítil.
Napíš svoj komentár