Spočítala som si v hlave, koľko toho musím spraviť a hneď som sa presunula do izby. Rýchle zapnutie počítača ktorý mi začal prejavovať nevôľu pre ukážkovú prácu, aby to nestačilo k nemu sa pridala aj tlačiareň...
Pri pohľade s okna ma pre šiel mráz po chrbte, mrholilo a mňa čakala cesta na východné Slovensko.
,,VGGGGgrrrr...." kurník papier!!! chvíľková nepozornosť a už si so mňa robí tlačiareň srandu.
,,To snáď nie!! Súrne tie tlačiva potrebujem!" ...hlasno som si sťažovala
Tri krát som ešte s ňou zabojovala, medzi tým rodičia odišli. Zlosť mi prerástla cez hlavu. Nevšímala som si ani hodinky a už bolo osem preč. Hodinu som mala byť už na ceste!!
Vybehla som z domu, no ako obvykle keď sa náhlim zabudnem si vždy niečo. Teraz to bola peňaženka, bez nej by som došla maximálne sto kilometrov a späť by to bol už problém.
,,Aká som len sprostá"....hodinky ukazujú 8:15, ,,doriti"
Vyštartovala som z domu po druhý krát, mrholil nepekný dážď k tomu som musela letieť ešte na benzínku. Prefrčala som okolo škôlky a zastavila na križovatke. Ako obvykle veľa áut, takže pchám sa na drzovku. Konečne som parkla pri stojane LPG, pri vystúpení z auta sa rozlialo ako s krhly, musela som sa kľudniť, lebo deň by som mala fakt nanič, zapájala som pumpu, keď hadica sa mi uvoľnila s polohy ako držala a zašpinila mi krásnym pasom nohavice.
,,O áno super, čo ma dnes čaká za deň??!!! Ofučaná som sledovala stúpajúce hodnoty.
CRRRrrrnnn...CRRnnm." tlačiarne, aspoň kúsok šťastia a letáky sú hotové.
Dobrý zdravím Vás, tie letáky, čo ste volali, vôbec nám nedorazili podklady" ozývalo sa mi s mobilu
,,To nemyslíte vážne?! Takže nie sú vytlačené? Dobre dúfam, že doma mám niekoho a hneď im dávam vedeť nech to prepošlú" Zložila som mobil, automaticky som vytáčala číslo sestry.
Ta mi však nevedela pomôcť, keďže nechápala čo od nej chcem. To je trúba strašná nasratá som šla zaplatiť.
S plynom na podlahe som letela domov, mesto - nemesto. Po pár metrov mi zasvietila kontrolka a motor zhasol...
,,O nie, zase mi to robíš?" za jazdy som otáčala kľúčom, na tretí pokus predsa povolilo. S tohto auta raz zošediviem...
Prešla som na bočnú uličku a znovu zmes všetkých svietiacich konrolkách mi ukázalo protest cesty.
Nie, nie to mi dnes nerob, dnes mám fakt na pláne veľmi dôležité veci!!!
znovu zhasol motor 1,2 HTP - hovno to pojede...vrr
Príchod domov sa niesol s veľkým prejavom hnevu a treskom dverí. Vybehla som po schodoch kde bola sestra, podráždeným tónom som jej ukázala 4 kliky ktoré by ma ušetrili cesty. No prejav záujmu bol nasledovný, jedným uchom dnu a druhým von.
Do tretice som opustila náš dom, tlačiarne boli dole v centre, ktoré mám kúsok.
Auto na šťastie šlo tak ako má.
V tlačiarňach boli prekvapený, že som dorazila ja. Radšej som to istila cez usb, pre istotu, keďže mail naposledy neodišiel. Samozrejme som ho našla medzi odoslanými správami, vážne som to nechápala. Moja návšteva pozostávala s pár sekúnd a už ma nebolo.
Už len rýchlo vypadnúť prešla som na Sučianskú cestu, obehla som zeleného pomalého pegeouta ktorý sa týmto činom prebral a nalepil sa mi na chvost.
,,Toto fakt milujem..."..zahromžila som, nadstavila som si mp3 snažiac si ho nevšímať.
Avia predo mnou na križovatke. To áno neexistuje, že budem čakať, kým sa pohne... pri snahe zaradiť sa vedľa, mi krásny zelený debil zrámcoval skoro cely zadok, snažiac sa o to isté.
,,No choď si ty chytrák...." precekla som cez zuby
Vybehla som za ním ako príves. Ako som predpokladala s frajeriny prešiel do spomaleného režimu a urobil mi všetku česť keď ma opustil v Sučanoch.
Konečne cesta začala ísť ako má, aj keď ten dážď bol fakt nepríjemný. Za Kráľovnami mi volala mamina, že my Čiech poslali zlú faktúru atď...ja som sa jej posťažovala ako sa mi stihlo povodiť. Včera som mala super deň a dnes na just sa všetko kazí, som zvedavá čo ma ešte všetko čaká. Mamina mi popriala šťastie na ceste a hovor sme ukončili.
Napadlo mi zavolať majiteľovi firmy, že ho budem informovať o aute. Dohodli sme sa na kontrole a že ho dám na druhy deň do servisu. Síce tam už bolo dva krát, stále sa tam našla chyba cez pc a auto si robilo čo chcelo. Jedine sa to stávalo zväčša na začiatku, keď nebolo riadne zohriatie.
Tak a už môžem byť spokojná, snáď všetko stihnem. Prebehla som bez problémov Ružomberok a tešila som sa na cestu po diaľnici tam to vždy rýchlo prejdu tie km. Prvá zástavka bol Prešov, dosť diaľka. Dážď troška ustál no stierače mi stále robili spoločnosť kv rozprášenej vode na ceste s áut a kamiónov. Všetko som si telefonicky dohodla a šla som na hotové. Cesta ubiehala o niečo pomalšie pre väčšie množstvo vody na ceste. Razila som si to za passatom predpisovou rýchlosťou, niekde za Liptovským Jánom som ho stratila kvôli stúpaniu cesty, s kopca bola natečená voda, no stále to bolo prijateľne pre rýchlosť ktorú som znížila na 110 km/hod.
V pozadí hrania hudby sa mi vylepšovala nálada, zrazu aj cesta bola dobrá i keď sa znovu rozplakalo nebo. Auta veľmi spomaľovali rýchlosť, dokonca kamióny predbiehali osobáky. Okolo mňa prefrčala snaď 150km rýchlosťou Q7, ako by sa nechumelilo.
Kilometre sa mi rýchlo osekávali, čakalo ma ďaľšie stúpanie pred Važcom. Pred sebou som mala dve auta červenú 307 a striebornú Octaviu. Pri klesani s komca som sa presunula do ľavého jazdného pruhu a s kľudom som ich o obiehala. Nešla som rýchlo no oni evidentne sli cca 90-100 km/hod
Odbočka za Važcom následná rovinka, smerovka mi už svietila do pravej strany keď mi auto nadvihlo
.........
..........
.........
Toto zvádnem!!!, v hlave som si dávala povzbudzujúce myšlienky, snaha vyrovnať auto bola úplne zbytočná, no na jednú stotinu som si bola istá, že to mam za sebou. Keď v tom som chytila vodu s pravej strany ale už na obe kolesa, cik cakovo som bojovala so šmykom
Zablesk
Bolo to všetko tam, všetci ľudia, celá rodina, zážitky, spomienky, všetko najkrajšie s tohto sveta
Už som vedela aký bude koniec posledný krát som si zakričala
To je môj KONIEC, som mŕtvá....
Bočný náraz do zvodidiel, auto pokračovalo na čelný náraz bolo to ako odraz praku. Odrazila som sa ako pingpongová loptička do ľavého jazdného pruhu. Najväčší kolotoč môjho života, videla som ako vodiči brzdia a vystupujú s auta ..
Znovu náraz
Čelná zrážka so zvodidlami
Neviem akým činom no odopla som si bezpečnostný pás, ale dvere som nevedela otvoriť, nevedela som nič....ani to či je to skutočnosť
Prežila som
Ďakujem ti Bože
a vypadla som s auta
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
drilo
22. 10.októbra 2011 02:28
to vážne ... si v pohode ???
Napíš svoj komentár