Natiahla som si na nohy gumáky zablatené ešte z minulého roka, utekala som do garáže a tam vyhrabala spomedzi všelijakých možných harabúrd sekerku. Strčila slúchadlá do uší, zapla obľúbený cover Childish Gambino a vydala sa na cestu.
Začalo pršať, tak som si na hlavu natiahla kapucňu. To som už ale bola na zastrešenom mostíku. Sadla som si na jeho okraj a chvíľu pozorovala ako stará plechovka pláva na čiernej vlnke. Zapálila som si cigaretu. Teda, keby fajčím určite by som si ju zapálila a dodalo by to tomuto príbehu úplne inú atmosféru. Najlepšie Marsku. Alebo Camelku.
Pred pol rokom som presne tam oproti pri zimnom štadione o štvrtej ráno bola s tebou. Bol tam z neho vynesený sneh a tak sme sa guľovali. Premýšľali sme, či si ísť kúpiť pivo. Odvtedy som sa snehu ani nedotkla. Nerobí mi dobre ani ked ho len vidím.
Nohy mi trčali dolu- pravá- ľavá- pravá. Pohupovala som nimi. Nechcela som ale aby mi topánka padla do vody. Ako by to vyzeralo keby sa vraciam s jednou topánkou a sekerou. Tak som radšej vstala.
Zastala som pred stromčekom. Vysoký asi pol metra s chabým ihličím. Párkrát som ho obišla, obzrela si ho. No potom som si uvedomila, že stromček vlastne ani nechcem. Stromček Vianoce nerobí. Alebo sa mi ho len nechcelo ťahať samej domov. Vzala som teda sekeru na plecia a vrátila sa späť domov.
Ešte som počúvala Gorillaz, Talking heads a ako som si ľahala späť do postele hrala mi Lorde. Tak som sa prikryla hrubou perinou a čakala, či sa ten stromček u mňa predsa len neobjaví.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
25. 12.decembra 2017 16:14
Pred polrokom bol ešte sneh?
Napíš svoj komentár