Prehnitosť duše (alebo, šíriaci sa slizký zubný kaz)
Ak mi niekto povie že som ešte decko, bez ohľadu na to ako to myslel on, ja to beriem ako kompliment. A dúfam že tým deckom budem čo najdlhšie.
Lebo moje zuby sú zatiaľ čisté. Bez jediného kazu. Bielučké, nepoškodené.
Nie ako zuby niektorých dospelých. Prehnité do hĺbky. Detské zuby sú na začiatku vždy čisté.
Je len na nich ako sa o ne budú starať.
Bohužiaľ, veľa dospelých má prehnité zuby aj dušu. Medzi takých sa nechcem zaradiť. Medzi tých ktorí mlátia svoje deti (mama mojej kamošky), medzi tých ktorí okrádajú deti (vodič busu okradol moju ségru a ešte z nej ten chrapúň urobil idiota) a medzi tých ktorí sa nevedia smiať.
Lebo aj smiech treba. Ako povinnú hygienu duše. Veľa dospelých naň zabúda.
Deti sa rehocú stále. Lebo sa nestarajú o to čo si myslia ostatní.
Chcem sa smiať, smejem sa.
Chcem plakať, plačem.
Netreba mi masku aby som sa nemusela hanbiť pred druhými. Ja sa nechcem hanbiť pred sebou.
Preto dúfam že až budem veľká, stále zostanem dieťaťom.
Vysmiatym, pomerne naivným, nespoľahlivým, rozlietaným a ukecaným deckom.
S čistými zubami.
Lepšie ako byť dospelý. Lebo dospelí sú často zlí.
Vážni, zodpovední, zamračení, dôležití, uklamaní, podrazácki a s maskou.
A zubnými kazmi.
Lebo žiadny zubár (ani dobre platený kradnutými peniazmi) vám nevyvŕta zubné kazy v prehnitej duši.
TENTO ČLÁNOK NIE JE MIERENÝ PROTI DOSPELÝM, JE LEN VÝPLODOM MOMENTÁLNEJ NÁLADY A ZISTENIA ŽE BYŤ DIEŤAŤOM NIE JE ZLÉ. SAMOZREJME, SOM SI VEDOMÁ ŽE EXISTUJE VIAC DRUHOV DOSPELÝCH, TU SA ZAMERIAVAM NA JEDEN Z NICH.
Velmi pekny clanok,vela ludi by sa chcelo vratit do detskych cias,lebo niektori dospely sa uz ozaj zabudli smiat.Nie zeby nechceli,ale proste tak im to zivot zariadil...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.