Dnešný deň bol zvláštny. Mal som dobrú náladu čo zvyčajne nemávam a niekedy sa mi dokonca podarilo zavtipkovať. Dobrá nálada začala hneď na prvej hodine keďže sme mali mať deň zabiják. Malo to byť v podobe: dve písomky - jedna z neminy, druhá z ekonomiky, na jednej hodine mali všetci odpovedať a na jednej sme mali odovzdať projekt (samozrejme nikto ho nemal vypracovaný).
Na prvej hodine - nemčine - sa milá pani učiteľka (btw. taký dracula, ešte k tomu hluchý) došuchtala do triedy, a celú hodinu sme prekladali text na matury. Pri konci hodiny si na to spomenula, tak ale odložila to na zajtra. Prvý bod na stupnici k dobrej nálade.
S ježibabou sme si to odtrpeli a ja dúfam že ju už neuvidím (ale uvidím zajtra sakra).
Presun na slovinu. Učiteľka samozrejme milo pripomenula že skúša, keď letela do zborovne. Po jej príchode hneď začala s vervou akú uvidíte len pri sove skríženej s krokodílom (že ste také niečo ešte nevideli? smola no) a zobrala si na paškál radšej lepšiu polovicu triedy. Asi si ani ona nechcela kaziť deň. No a na mňa plus šiestich spolužiakov neostalo (tipnite si na kedy sa to presunulo). Ďaľší dôvod na potechu...
Ešte jedna nudná hodina a potom obed (kde bolo niečo ak karfiolová omáčka so zemiakmi, no nemilujte ho).
Pred ekonomikou si spolužiaci mysleli toto:, , keď nás tak pekne všetko obišlo, prečo nie toto? " (inak prečo neexistuje spodná úvodzovka? ) No samozrejme mali pravdu. Takže keď sa darí, tak sa darí. Odfakovali sme sa na internát, kde malo naše draho zaplatené štúdium pokračovať. Samozrejme keď poviem na našej škole internát, myslím triedu, kde sme sa od prvákov učili odborné predmety...
Prvú hodinu na internáte sme mali mať mechatroniku, no nevydalo. Začali sa rozprávať o zabíjačkách (učiteľ sa pridal) a skončili o tom čo všetko, a ako v živote pozabíjali. Z tejto témy mi prišlo trochu nevoľno a ešte ma aj tlačil mechúr. Najhoršia kombinácia... By ste neverili, ale vedenie našej školy je také inteligentné, že zaviedlo zamykanie záchodov. NA VŠETKÝCH TROCH POSCHODIACH. Teda iba chalanských, keďže na babských nikto nefajčieva. Takže keď chcete ísť na záchod, musíte sa prisrať ku dverám do átria, na vrátnicu, kde sedí rozvalený vrátnik a keďže nepočuje spoza dverí, hovno vie čo mu rozprávate. Po prestávke je to už na nič, keď treba ísť do triedy. A ešte peripetia, že mu tam máte nechať občiansky. Je to normálne? Asi nie. Po prvej nudnej goreovej (gore - to anglinári musíte pochopiť) hodine na intráku sme sa piati rozhodli obísť systém a dvaja si šli zafajčiť a ostatní vyš... No spraviť malú potrebu... Ja ako keket som musel ísť až hore za tuje. No čo už, keď nejde tak nejde. Po prestávke sa mi smiali, že prečo som išiel tak ďaleko. Ja som im normálne pekne vysvetlil že mám nejakú poruchu a nemôžem... no to keď sa niekto pozerá, alebo keď viem že za mnou niekto je. Ale tak niesom jediný (dúfam) čo má taký problém... A oni sa smiali ako... No presne to... Ale bol som ešte radšej ako predým. Riadne sa mi uľavilo a mohol som sa aj smiať dokonca (s plným sa moc nedá).
A vlastne tento blog je úplne zbytočný, lebo všetko čo som chcel povedať sa stalo keď sme vyšli zo školy, pred obchod, kde sa každý raz pred autobusom zbiehame.
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
fialka89
24. 5.mája 2010 10:47
a ved sranda
Napíš svoj komentár