O tom, ako ľudia zabudli, že môžu byť aj ticho

9 mesiacov vo vnútornom svete plnom zvláštnej teplučkej vody a srandovnej šnúrky, ktorú si môžeme napríklad omotať okolo hlavy a vystrašiť tak tých ľudí pri východe, sa venujeme len sami sebe. To, s akým krikom prichádzame do tohto vonkajšieho sveta medzi ostatných, si všetci dospelí nesprávne vysvetľujú, keď nás o pár mesiacov učia rozprávať v snahe mať to dieťa, čo už vie povedať L a R.

Neplačeme, lebo nás udrú po zadku, aby sme sa nadýchli, neplačeme, lebo je tu zima a svetlo (no dobre, možno aj preto), neplačeme, lebo sa s nimi už chceme rozprávať, ale ešte to nevieme! Plačeme, lebo chceme ísť späť na miesto, kde sme boli sami, boli sme ticho a bolo nám fajn. Dobre vieme, že tu nám už ticho byť nedovolia, lebo dieťa, ktoré je ticho, je považované za divné/ vývinovo oneskorené/ nespoločenské/ postihnuté... a vieme, že na tomto svete pod vplyvom všetkých, ktorí komunikujú, veľmi rýchlo zabudneme, že sme ticho kedysi mohli a vedeli byť.

Zabúdame, že byť ticho nie je zlé. Ľudia sa tichom radi dusia a vydierajú. Najviac v telefonátoch, kde to nie je len také ticho, ale je to platené ticho - a za ticho predsa nebudeme platiť, preto musíš niečo povedať!

Na otázku "a čo ste robili?" existuje odpoveď "boli sme si sadnúť v meste na kávu, aby sme sa porozprávali", ale neexistuje odpoveď "boli sme si sadnúť v meste na kávu a boli sme spolu ticho". Existuje ustálené slovné spojenie "trápne ticho", no "príjemné ticho" ustálené nie je.

Možno rozprávame o nepríjemných veciach, lebo máme pocit, že to zo seba vnútri oddelíme, prenesieme hore do úst, vypustíme do sveta a navždy sa zbavíme. Možno aj chceme rozprávať, ale zatiaľ máme vnútri len nepodarený neoddelený žĺtok od bielka a ešte chvíľu treba počkať, kým sa vyvinieme do stavu, že žĺtok od bielka budeme vedieť oddeliť. Potom sa rozhodneme bielok si nechať na sneh a žĺtok cez ústa vypustíme preč. V ten správny čas. Dovtedy budeme ticho.

Lebo to, že vlastním legálne držanú zbraň, neznamená, že si z nej musím vždy raz do dňa vystreliť, rovnako ako to, že máme ako jediní v živočíšnej ríši vyvinuté rečové ústrojenstvo, neznamená, že nemôžeme byť ticho, keď sa nám chce.

=========================================================
Pre J: možno sa ti (na)hrnú ponuky trávenia času od priateľov plné rozhovorov o všetkom, aby ťa zabavili, aby ťa odviedli inam. a možno ty chceš byť práve ticho, ale nechceš byť ticho sama. keby si chcela, privítam ťa na stanici pozdravom, potom si môžeme ísť sadnúť na kávu a ja naozaj nebudem trepať nič o haluškách, mestách, ani bytoch, tam, ani po ceste, ale budem s tebou celý čas ticho.
M.

 Blog

37 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu