hĺadajúca smer
veĺa veciam hrozne vlažná
Istá,krásna a zastrene úprimná
nenachádzajúca cestu
vo svojej podstate už dávno mŕtva
Znovu vzkriesená s úsmevom
nabudená dobrodružstvom a nie tou prázdnotou
neutíchajúcou samotou,
Poznačená rozhodnutiami a zavraždená slovami,
pokúšajúca sa nájst
koho? čo ?
V diaĺke so snami
s budúcnosťou jasnou-nejasnou
zatažená povinosťou,odlahčená láskavosťou
áno! silná som,tak je mi to dané
ale tí okolo ! všetci tí okolo
im toto snád bolo vzané?
Falošnost? to nepoznám, nechcem a necítim
Tu som ! moje oči, úsmev , hlas tu z môjho vnútra
vôbec, vôbec necítim
Zajtra kričím, včera sa smejem
dnes už ale necítim,
Toto je nové, neošúchané alebo len čerstvé
tento moment, okamih ten nevyhasne
Nemám strach nie !
Musím čeliť rozhodnutiam, musím kráčať dalej
avšak, tlačí ma to späť
ten tichý hlások detstva, ten výkrik dospelosti
Nenávidieť čo to je? či vôbec rada mám ?
Ja sama som si zdroj a v ňom aj zostanem
zostarnem
pomedzi to ale šance uchopím,
takto to chcú! Oni!
všetci tí, ktorí do môjho srdca , sveta bodajú
ktorí ho zožierajú,
nenásytne, bez opýtania
oni nepozerajú, nenazerajú
že ja radsej budem obeť svojho priania
A znova tu sedím, nohy v pokoji , vyložené
všetky sny zažehnané, nesplnené
iba zaťial slabý šepot z diaĺky počuť,
znova vstanem dalej kráčam, aj ked je to ťažké
ale obzory sú predsa jasné,
už poznám svoje JA,
moja duša, krásne
toľko námahy pre chvíľku pokoja...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár