Každá kríza pre mňa stelesňuje akúsi rubikovu kocku. Len tak vám príde do cesty a vy zrazu neviete, čo si s ňou počať. Teda viete, no mylne. Ale také už začiatky bývajú.
Kríza je, keď sa problém nedá vyriešiť zaužívanými spôsobmi, ktoré doteraz fungovali. Ja vtedy cítim obrovskú úzkosť. Akoby som bola v sklenenej kocke za výkladom. Ľudia sa na mna dívajú a nerozumejú tomu, čo tam robím. A ani ja sama tomu nerozumiem. Začnem sa pýtať otázky, ktoré nič nevyriešia. Prečo.. prečo takto, prečo teraz...a kocka sa zmenšuje a tlačí ma. Cez kožu až do svedomia.
Občas svoju rubikovu kocku pozorne sleduje z každej strany a neprídem nanič.
Občas, sa nezmyselne snažím bezducho točiť kockou do každého smeru.
Občas potrebujem kocku v hneve odhodiť a vrátiť sa k nej sama. Pripustiť, že problém možno nie je v nej, ale vo mne. Že zmyslom možno nie je poskladať kocku do úhľadných farebných riadkov, možno s ňou mám skúsiť žiť. Prijať ju.
Lebo aj kríza môže byť výzvou,
aj kríza môže vychovávať,
aj kríza môže stmeliť ľudí.
Aj kríza môže ponúknuť nový pohľad na svet i na seba.
Lebo aj kríza môže prospieť.
kríza môže prospieť, ale nie vtedy, keď sa s ňou naučíš žiť. teda vlastne. s krízou sa naučíš žiť vtedy, keď sa naučíš jej čeliť. v tom prípade ju vlastne prekonávaš a ukážeš jej, že vieš, ako na to.
ohnúť chrbát nie je vždy to správne riešenie. najlepšie je ohnúť chrbát hrdo a ukázať tým, že vieš, prečo to robíš, že sa tak hýbeš vpred.
niekedy sa dá rubikovú kocku oklamať, rozložiť ju a zložiť naspäť akoby si ju vyriešila. ale ona už potom nebude fungovať tak, ako by mala.
tak, že by ťa mala niečo naučiť.
kríza prospeje len vtedy, keď ťa prinúti ju prijať, ale zároveň hľadať prostriedky, ako ju vyriešiť.
a nie ju prijať a nechať tak, nech si robí, čo chce.
kríza je nahovno, ale je sucastou kolobehu dobra a zla... kriza nemusi byt vzdy zla-dokonca moze byt aj silno produktivna..teda...je produktivna skoro vzdy-potom uz iba zalezi na nas ako ten produkt vezmeme..
pre mna je ale vzdy po krize vsetko tak trochu ine...
Každá kríza nás niekam posúva a myslím si, že všetko je treba občas prijať... a moc sa tým netrápiť... možno niekedy nesnažiť sa urobiť niečo akokoľvek je lepšie a vziať veci tak ako sú.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
ohnúť chrbát nie je vždy to správne riešenie. najlepšie je ohnúť chrbát hrdo a ukázať tým, že vieš, prečo to robíš, že sa tak hýbeš vpred.
niekedy sa dá rubikovú kocku oklamať, rozložiť ju a zložiť naspäť akoby si ju vyriešila. ale ona už potom nebude fungovať tak, ako by mala.
tak, že by ťa mala niečo naučiť.
kríza prospeje len vtedy, keď ťa prinúti ju prijať, ale zároveň hľadať prostriedky, ako ju vyriešiť.
a nie ju prijať a nechať tak, nech si robí, čo chce.