Ahojte. V podstate som sa rozhodol sem nalepiť nejaký príbeh, ktorý som si vymyslel. Bude to na pokračovanie. Ešte som nikdy nič také nepísal, v podstate som ešte nikdy nič nepísal, takže toto je moja prvotina. Volá sa to Inšpektor Trieska. Ako názov napovedá, bude to detektívka. A možno nie...nechajme sa prekvapiť......

INŠPEKTOR TRIESKA
Dvere sa rozleteli a do miestnosti vošiel on. Inšpektor Trieska. Chlapík veľkej postavy, čo veľkej, ešte väčšej. Skrátka jeho meno pôsobí na ľudí, ktorí ho nepoznajú, komicky. Ale nie pre tých, ktorí s ním mali tú česť. Aťo, ako ho volajú kolegovia, je stelesnením dobra a spravodlivosti ale aj zla a strachu. To závisí od situácie, pri ktorej sa s ním zoznámite. A samozrejme od vašich úmyslov.

„Hej, chlapci, vezmite mi tú kávu z rúk konečne, chcete aby mi drbla na zem “ , poznamenal Aťo a rezkým krokom sa vybral ku svojmu čistonovému písaciu stolu. Štýl amerických detektívok. Poznáte to. Široké nohy , hrubá doska, na nej pár pekných ornamentov, tajný šuflík, atď. Rohy ešte obalené kusmi kartónu. Dvierka sa len ťažko otvárajú, koľajničky a pánty sú ešte nevyjazdené. Samozrejme, masívnosť stola nie je samoúčelná, dokonca si ňou ani nič nekompenzuje. Len sa snaží predísť nehode, ktorá sa mu stala nedávno v súvisloslosti s jeho „veľkosťou“. A je celkom ľahké predpokladať, že táto udalosť bude častým námetom jeho kolegov na vianočných posedeniach a iných teambuildingových seansách. Ešte spomeniem, že meno AŤO je skratka od mena ATTILA. Ešte počas svojho štúdia na policajnej akadémii sa Attila, inak rodák z Dunajskej Stredy, dostal do partie samých Slovákov. Národuverných. A tí ho z Attilu poslovenčili na Aťa. S jeho priezviskom už taký problém nemali, však Trieska je v rebríčku najslovenskejších priezvísk hneď za priezviskami Bryndza, Jánošík, Slanina, Makovník či Slota. Aj tak je úplne jedno, aké meno či priezvisko má, akonáhle otvorí ústa, hneď prvé slovo utvrdí každého v tom, že tento človek musel v minulosti, cválajúc Pustou, dolámať chrbát nejednému poníkovi. A že si pri obedňajšom halászlé rád prečíta v denníku Népszabadság článok o svojom obľúbenom hercovi György Cserhalmimu.

Aj keď jeho prízvuk síce môže negatívne ovplyvniť prvý dojem bežného človeka, po pár minútách rozhovoru s ním bude prízvuk to posledné, čo si budete všímať. Obsah, ale najmä forma jeho vyjadrovania je na úrovni. Tým nemyslím, že sa vyjadruje ako profesori na vysokých školách, to nie, je to obyčajný človek, avšak aj jednoduché myšlienky sa dajú zabaliť do prívetivých a zrozumiteľných slovných spojení. Neviem, kde sa to ten človek naučil, ale na ľudí to pôsobí kladne. Jednoducho má dar reči. (pokračovanie nabudúce)

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár