Blind Faithfulness ch.11.

Keď som bola pozrieť našich známych a vracala sa od nich domov, pochytil ma silný pocit, že potrebujem niečo robiť a tak som šla na bicykel. Hnala som sa ulicami až som sa dostala k hlavnej ceste.

Nevnímala som ju až keď sa po mojej ľavej strane ozval hlasný klaksón. Skrútila som volantom a spadla na zem. Na nohy mi pomohol pekný mládenec. Dívala som sa mu do očí a nevedela od neho odtrhnúť zrak.

"Si v poriadku?"
"Hej, jasné."
"Si si istá?"
"Áno."

Pousmial sa. Mal očarujúci úsmev. Keď nasadal späť do auta nadávala som si, že som nepovedala, že potrebujem odviesť do nemocnice, že potrebujem jeho meno a telefónne číslo na poistku..hoc čo...

Prišla som domov. Dovolenka prebehla veľmi rýchlo. Bola som nervózna. Bála som sa či si ma Edward bude pamätať. Či bude vedieť kto som. Pamätal si, aj keď si zo mňa najprv vystrelil.

Keď začala škola písali sme si menej, ale zato sme si telefonovali. Jeho hlas bol príjemný a tak zvláštne známy.

Navrhla som mu aby sme sa stretli. Bolo to v lacnej reštaurácii. Prišla som celá nervózna, že nohy mi tancovali sami od seba. Keď som ho zbadala zastal mi mozog. Pred niekoľkými mesiacmi ma skoro zrazil. Aj on vyzeral prekvapený.
Ako sme tak sedeli v reštaurácii, zistili sme, že síce sme si na internete sadli a mali dlhé rozhovory, v skutočnosti to nebolo ono.

Nakoniec sme prerušili všetky kontakty a viac som o ňom nepočula.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu